SLOVO V RODINE (V. Pipasová Karolová, I. Kopčíková, I. Žuffová) Máte dieťa, ktoré stále pociťuje nepokoj, má potrebu hrať sa s rukami, s rôznymi predmetmi, s jedlom? Sústavne pobehuje, neobsedí, keď je nevyhnutné, nedokáže dokresliť obrázok, nedočíta text, čakanie u lekára či v rade je preň neprekonateľným trápením a počas cesty autom sa vás stokrát opýta, či už tam budete? Nedopoviete otázku, a ono už odpovedá alebo vám skáče do reči? Keď v otázkach spoznávate svoje dieťa, zvážte návštevu u odborníka, pretože môže ísť o poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou – ADHD.
ADHD je neurovývinová porucha, pri ktorej má dieťa problém v oblasti pozornosti. Často sú prítomné aj prejavy hyperaktivity a impulzivity či sa vyskytujú aj ťažkosti v emocionálnej a sociálnej oblasti. Pri diagnostike ADHD je nevyhnutná spolupráca s odborníkmi – pedopsychiatrom, neurológom, psychológom a špeciálnym pedagógom.
Symptómy ADHD v detstve
V dojčenskom období a v období veku batoľaťa je starostlivosť o takéto bábätko veľmi náročná. Objavuje sa vtedy častý a prudký plač, dieťatko je ťažko utíšiteľné, predráždené. Vznikajú ťažkosti pri príjme potravy či pri prechodoch na inú činnosť (napr. skončiť kúpanie a poobliekať sa), problémy so zaspávaním alebo prevrátený biorytmus. V batolivom období sú nesústredenosť a nepokoj viditeľné v každodenných činnostiach, aj pri hre. Dieťa potrebuje neustále dozor, vyskytujú sa problémy so spánkom, problémy s jedením (napr. sklon k jednostrannej strave), odpor pri obliekaní, tráviace problémy, podráždenosť, sklon k prudkým záchvatom zúrivosti najmä v období vzdoru.
Pri nástupe do materskej školy sa zvyčajne začnú zhoršovať prejavy hyperaktivity, impulzivity; deti sú náchylné na úrazy, majú nízku výdrž pri hre, hra je často deštruktívna, chaotická alebo ruší iné deti. Pri nezaujímavých činnostiach to dieťaťu dlho trvá, vyskytujú sa vývinové deficity – zaostávanie v oblasti jemnej motoriky, jazykové problémy, dieťa emočne a sociálne reaguje ako mladšie dieťa, problémy sú aj pri nácviku hygieny. Na výchovné obmedzenia reagujú rozladene až agresívne. Rodičia sa môžu cítiť vyčerpane, bezmocne, hlavne keď im okolie dáva najavo, že ich dieťa je „nevychované“.
Vhodné výchovné postupy v rodine
Základom je vytvoriť pokojné, láskavé a bezpečné prostredie. Dieťa potrebuje vedieť, že ho máte radi, aj keď je to s ním niekedy ťažké. Deťom s ADHD pomáhajú pravidelnosť a rituály. Urobte si režim spolu s dieťaťom a nalepte ho na viditeľné miesto. Režim sa snažte dodržiavať a na prípadnú zmenu dieťa vopred upozornite. Trvajte na tom, aby dieťa splnilo, na čom ste sa dohodli, nedajte sa „zmanipulovať“ plačom, trucovaním a pod.
Niekedy si dieťa vynucuje pozornosť nevhodným správaním. Menšie prehrešky je vhodné ignorovať, naopak, v situácii, keď sa dieťa správa prijateľne, mu venujte pozornosť a oceňte ho. Je dôležité predvídať situácie, ktoré vedú k emočnému výbuchu. Niekedy stačí rýchlo odviesť pozornosť k zaujímavejšej činnosti. Vhodné je tiež dať dieťaťu na výber dve možnosti. Ak afekt už prepukne, je najvhodnejšie nechať ho odznieť. Aj dieťa sa skôr upokojí, keď vidí, že rodič ostal pokojný.
Dajte dieťaťu najavo, čo konkrétne sa vám na jeho správaní nepáčilo. Hovorte v prvej osobe, vyjadrite, ako sa cítite, prečo a čo od dieťaťa očakávate. Napríklad namiesto: „Si bordelár, zase si neodložil hračky!“ používajte vety ako „Hnevám sa, že hračky nie sú upratané. Bolo by fajn, keby si ich odložil, aby sme mohli ísť k babke.“
Hyperaktívne dieťa a škola
Závažné problémy sa objavia s nástupom do školy. Požiadavky na dieťa sa stupňujú, dieťa má problém sedieť potichu, koncentrovať sa, počúvať aj dokončiť začaté úlohy. Výsledkom sú slabé výkony, problémy s čítaním, písaním a počítaním hneď v prvej triede. Dieťa nerozumie školskému systému a nevie sa mu prispôsobiť. Často sa dostáva do konfliktu s ostatnými deťmi. Z praxe vieme, že deti s ADHD zmenia školu dva-tri krát už počas prvých rokov školskej dochádzky.
Starší školák s ADHD neraz vôbec nie je schopný udržať pozornosť na vyučovaní dlhší čas. Každý pohyb v triede ho rozptyľuje. Domáce úlohy si zväčša nerobí, lebo si ich nepoznačí. Funguje akoby mimo reality a utieka sa do virtuálneho sveta hier a internetu alebo do vlastného sveta fantázie. Bez terapie aj programov psychológov a pomoci zo strany učiteľov vedie ADHD postupom času k tomu, že deti sa cítia vyčleňované, nepochopené a škola ich frustruje. Získavajú presvedčenie, že nikdy nevedia urobiť nič poriadne, sú neprestajne kritizované a ich správanie stále niekto (rodičia, učitelia, spolužiaci) koriguje. Hoci sú šikovné, múdre a rozhľadené, k ich trápeniam sa často pridávajú školské neúspechy, lebo chýbajúca pozornosť neraz vedie k zlým výsledkom.
Dohodnime si s deťmi pravidlá, ktoré majú na vyučovaní dodržiavať:
• Robím si úlohy a na vyučovanie sa pravidelne pripravujem.
• Sledujem výklad na hodine a snažím sa sústrediť na maximálny čas.
• K ostatným ľuďom som milý a príjemný, pokúšam sa im nechať priestor a oni budú potom tolerovať aj môj priestor a môj pohyb.
• Počas samostatnej práce nevyrušujem spolužiakov.
• Ak chcem niečo povedať, prihlásim sa, hovorím pokojne, nekričím.
• Svoje nápady napíšem na papier a hádžem do škatule nápadov.
Dohováraním hyperaktívne dieťa nemotivujete. Sústavné kritizovanie ho provokuje. Nehrozte mu trestom a sústredenie striedajte s uvoľnením, pohybom. Činnosť rozdeľte na menšie úseky. Sťažnosti na jeho správanie v škole stresujú už aj tak vystresovaných rodičov. Nedovoľte iným deťom, aby na dieťa žalovali alebo ho obviňovali za jeho činy. Dieťaťu dajte motoricky aktívne úlohy (zotrieť tabuľu, rozdať zošity, priniesť pomôcku).
Niektoré prejavy by ste mali ignorovať. Najmä pohybový nepokoj, stále pohybovanie rukami, dupkanie, hojdanie sa na stoličke, snaha hlásiť sa, a pritom nevedieť odpovedať či cmúľanie pera vyplývajú z celkového nepokoja. Deti to nerobia úmyselne. Vhodné je nechať ich sedieť v lavici samých.
U detí s ADHD sa zvyknú vyskytovať ako pridružená diagnóza vývinové poruchy učenia. Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny:
• porucha čítania – dyslexia;
• porucha písania – dysgrafia, dysortografia;
• porucha počítania – dyskalkúlia.
Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Medzi najčastejšie poruchy učenia patrí dyslexia – neschopnosť naučiť sa čítať. Dyslektik má často poruchy menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa uňho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Príznaky, ktoré sú signálom toho, že dieťa trpí dyslexiou: má veľkú chybovosť čítania, resp. nevie, o čom číta (obsah), má zníženú kvalitu čítania (hláskovanie, v lepšom prípade slabikovanie). Medzi časté chyby v čitateľskom prejave dyslektika patria zámeny písmen (b/d, m/n), samohlások a/o, o/e, a/e, prešmykovanie slabík – píš/šíp, prečítanie iba prvej časti slova, pričom zvyšok dieťa si domyslí, dvojité čítanie (dieťa slovo na viackrát lúšti potichu a až potom ho nahlas prečíta).
Dysgrafia
Je to neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie. Dieťa si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená ( o – a, b – l ), zvukovo podobné písmená (t – v, g – k ). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva alebo zabúda napísať. Nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké – tvrdé a krátke – dlhé slabiky.
Dysortografia
Ide o poruchu pravopisu prejavujúcu sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Dieťa trpiace dysortografiou je typické tým, že ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže uplatniť.
Za dysortografické sa hodnotia takéto chyby: zámeny tvarovo (zrkadlovo) blízkych písmen (b/d, a/e), zámeny iných tvarovo blízkych písmen (m/n, k/h, h/n), zámeny písmen označujúcich zvukovo blízke hlásky (d/t, z/s), zámeny tvrdých a mäkkých hlások a slabík (d/ď, t/ť, dy/di), chyby na základe ťažkostí so sluchovou analýzou slov na slabiky a hlásky (štvrtok/švrtok), chyby z nedostatku sluchového rozlíšenia dĺžky samohlások, zo zanedbávania interpunkčných znamienok pri písaní, nepresný slovosled, dieťa nedokáže odlíšiť ani hranice jednotlivých slov vo vete.
Dyskalkúlia
Je to porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Prejavuje sa neschopnosťou čítať matematické symboly, čísla, vykonávať matematické operácie, riešiť geometrické problémy. Dieťa nevie správne zapísať čísla, zamieňa si tvarovo podobné čísla, nechápe rad čísel (vzostupný aj zostupný), nesprávne číta aj zapisuje viacciferné čísla, nevie slovne vyjadriť počet ukazovaných predmetov, správne porovnať skupiny predmetov, ťažko sa orientuje v prechodoch cez desiatku, dlho potrebuje pomoc prstov, názoru pri operáciách, má ťažkosti s osvojovaním si a používaním násobilky, nevie sa ju naučiť, nedokáže počítať spamäti, má problém zapísať čísla pod seba (do stĺpcov), nedokáže riešiť zložené úlohy (potreba udržať v pamäti čiastkové výsledky), nedokáže si slovné zadanie prečítať, porozumieť, previesť úlohu do systému čísel, má ťažkosti s geometriou, problémy má aj s orientáciou na mape, v cestovnom poriadku, encyklopédii a pod.
Základom výchovy takýchto detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie psychických a fyzických trestov a obrovská trpezlivosť. Len deti, ktoré pociťujú rodičovskú lásku, porozumenie, akceptáciu, môžu úspešne rozvíjať svoju osobnosť a majú šancu žiť uspokojivým životom.