Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. (Jn 5, 1)

(Michal Jančišin) Ježiš vystupuje do Jeruzalema. Je to rozlohou a počtom obyvateľov najväčšie mesto Izraela. Je to sväté mesto. V ňom bol svätý chrám – sídlo Božej prítomnosti. V súvislosti s Ježišom je mesto Jeruzalem veľký problém. Tu bude počuť slová: „Je hoden smrti“ (Mt 26, 66).
Boh prichádza do Jeruzalema, a aký pohľad sa mu naskytá? Vidí množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. Izrael bol vyvolený národ: „Prilipol k vám Pán a vyvolil si vás“ (Dt 7, 7), dostal prikázania. No ich viera bola ťažká. Chceli dodržiavať zákon, no nevládali. Ježiš na adresu farizejov a zákonníkov povie: „Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť.“ (Mt 23, 4)

V tom čase tam bol aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Stav Izraela sa podobá stavu toho muža. Chorý a nevládny. Sám si nevedel pomôcť a nikto z ľudí mu nepomohol. Je paralyzovaný chorobou, nemohúci konať. Chcel by, no nevládze. Náboženstvo bez života. Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. Cez slovo Krista prichádza vyslobodenie a sloboda. Už nemusí ležať, nie je odkázaný na to, kam ho položia. Sám môže ísť, kam chce. A môže konať dobro. Kým ležal, bol odkázaný na dobro od iných, teraz môže konať dobro sám. Cez Ježiša život človeka dostáva úplný zmysel. Viera je milosť konať skutky života. A Ježiš vždy dáva život. Preto aj kresťan je ten, kto dáva život v situáciách, kde niet života. „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“ (Jn 13, 35)
Dnes sa môžeme aj my pýtať: Čo mi dáva moja viera? A čo ľudia majú z toho, že som gréckokatolík, gréckokatolíčka?