Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ (Lk 16, 29)

(Marcel Pisio) Text jednej piesne hovorí o tom, že ak chceš byť neviditeľný, musíš byť chudobný. Sú to protiklady, ktoré aj priťahujú, aj odstrašujú. Vyvoláva to akúsi tajomnosť – byť neviditeľný, ale čo z toho, keď treba byť chudobný. To nás veľmi neláka. Podobné protiklady ponúka aj toto evanjelium. Chudobu a bohatstvo. Jedného sa bojíme, lebo nás to totálne obmedzuje, a po druhom túžime, lebo to znamená akúsi istotu v tomto svete. Ziskuchtivosť niektorých ľudí uvrhla ostatných do nedostatku a stále viac sa to znásobuje a prehlbuje. Polovica sveta nevie „čo z rozkoše“ a druhá polovica sveta umiera od hladu a smädu. Čo treba robiť? Aké je riešenie? Modliť sa alebo sa zháňať za majetkom? Evanjelium nám dáva jasnú odpoveď. Nie pre majetok bol boháč v pekle a nie pre svoju biedu bol Lazár v Abrahámovom lone.

Bohatý človek nevidel chudáka pri bráne svojho domu. Všetko, čo mal, mu zatienilo zrak a nebol schopný vnímať biedu Lazára. Ten zasa aj vo svojej ťažkej situácii nezlorečil, útechou mu bol Boh. Aj dnes sme svedkami nesmierneho bohatstva a závratnej chudoby. Boh má moc naučiť ťa deliť sa s tým, čo máš. Aby si správne videl Božie požehnanie a vedel žehnať a rozdávať ďalej. A keď prídu v živote chvíle, keď nebudeš mať, aby si nezávidel a nezlorečil. Boh to môže urobiť aj v tejto chvíli, aj teraz ťa to chce nanovo učiť. Aj teraz môžeš pozerať na všetko, čo ti Boh daroval, na všetky milosti a dobrodenia. Nemysli na to, čo nemáš, ale na to, čo máš, a za to všetko zvelebuj Boha.