(Michal Vasiľ) Čo je to strach? Odborníci popisujú strach ako pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla; negatívny cit, nepríjemnú emóciu, nepríjemný zážitok s neurovegetatívnym sprievodom, spravidla zblednutím, chvením, zrýchleným dýchaním, búšením srdca, zvýšením krvného tlaku a pohotovosťou k obrane alebo úteku. Ide o normálnu reakciu na skutočné nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Strach motivuje k vyhnutiu sa zlu či k úteku pred ním. Prečo sa teda apoštoli báli. Čo im spôsobilo strach? Evanjelisti zaznamenávajú viac prípadov podobného strachu. Napríklad apoštoli pri zázračnom rybolove (Lk 5, 8 – 10), ženy pri Ježišovom hrobe (Mt 28, 8 – 10; Mk 16, 8). V týchto prípadoch strach, údiv, bázeň, ba až hrôzu spôsobuje mimoriadna nadprirodzená skutočnosť. Asi sme nikdy nemali možnosť zažiť tento druh strachu, no aj my bývame konfrontovaní s udalosťami nadprirodzeného charakteru. Sú nimi sviatosti alebo sväté tajomstvá. Vonkajšie znaky sú viditeľné, ale cez Cirkev nám sprostredkúvajú neviditeľnú Božiu milosť. Hoci sväté tajomstvá nám nespôsobujú hrôzu, je správne, keď máme pred nimi aspoň rešpekt. „S Božou bázňou a s vierou pristúpte.“ Ježiš nás podobne povzbudzuje ako apoštolov: „Vstaňte a nebojte sa!“ Tieto slová možno chápať aj ako výzvu povstania nielen zo zeme, ale predovšetkým zo svojich hriechov.