SLOVO V RODINE (Rastislav Štefanko; foto: pxhere.com)
Tehotenstvo je za optimálnych okolností fyziologický dej, a to od počatia nového života až po jeho pôrod. Je to jedinečné obdobie čakania a prípravy na príchod nového člena rodiny, počas ktorého organizmus ženy v relatívne krátkom čase podlieha výraznej prestavbe a zmenám. Je dôležité podotknúť, že tieto zmeny sa nevyhýbajú ani psychickej integrite.
Podvedomou hrou s bábikami, starostlivosťou o mladšieho súrodenca alebo sledovaním vlastnej matky je žena s materstvom konfrontovaná od raného veku. S pribúdajúcim vekom sa stretáva so zážitkami kamarátok a v internetovej dobe chtiac-nechtiac aj s názormi anonymných „mamičiek“ na fórach ponúkajúcich priamočiaru a jednoduchú odpoveď na všetky otázky. Princípy tehotenstva, pôrodu a samotného materstva môžu byť pod vplyvom týchto informácií často zidealizované a konfrontácia s realitou môže viesť k pocitom frustrácie, pochybností až sklamania.
O čo vlastne ide?
Existuje však jednoznačná odpoveď pre ženu na to, aká bude matka? Do akej doby privedie svoje dieťa? Dokáže mu byť dobrým rodičom? Dnešná medicína nemá rada zovšeobecňovanie na základe subjektívnej skúsenosti, ale kladie do popredia racio. Samotného človeka a jeho osobnú skúsenosť však nemožno ignorovať. Treba ju zohľadniť v anamnéze a v komplexnom pohľade na pacientku.
V lekárskej praxi, obzvlášť v takom delikátnom odbore, ako je gynekológia a pôrodníctvo, sa kladie dôraz na osobný rozhovor s pacientkou a na načúvanie jej starostiam. Je to jedinečná možnosť zachytiť príznaky psychickej nestability a následne budúcej mamičke s nimi pomôcť. Ale napriek všetkej snahe lekár a pôrodnícky personál nevie a nemôže nahradiť najbližšiu rodinu a okolie. Tá s tehotnou trávi nepomerne viac času a dokáže skôr spozorovať náznaky duševného súženia.
V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s tvrdením, že nejakou formou depresívnej poruchy trpí 14 až 23 % tehotných žien a až 88 % žien po pôrode. Symptómy ľahkých foriem sú často iba prechodné, no môžu znížiť schopnosť matky starať sa nielen o dieťa, ale aj o seba. Podľa pôvodu a príčin sa psychické poruchy v tehotenstve a šestonedelí rozdeľujú na organické (posteklamptické, cievne, infekčné), psychogénne (tokofóbia, reaktívne depresia po potrate alebo pôrode mŕtveho dieťaťa a iné) a endogénne (popôrodná skleslosť, depresia a psychóza). Posteklamptické organické poruchy vznikajú po záchvatoch spojených s kŕčmi a bezvedomím. Tento stav eklampsie ohrozuje na živote tak matku, ako aj dieťa. Tokofóbia je zasa panický strach z tehotenstva a pôrodu, a môže sa vyskytnúť aj u žien, ktoré túžia po deťoch. Všeobecne ešte pri psychických poruchách v súvislosti s tehotenstvom rozlišujeme, či ochorenie tehotenstvu predchádzalo, znova sa objavilo počas tehotenstva, alebo tehotenstvo jeho priebeh zhoršilo, respektíve či sa počas gravidity prvýkrát prejavilo.
Strach z pôrodu
Jednou z foriem psychickej nestability predchádzajúcej samotnému tehotenstvu je primárna a sekundárna tokofóbia, teda strach z pôrodu. Tento strach môže viesť až k odmietnutiu materstva, nenaplneniu manželstva a vyústiť do odcudzenia partnerov. Primárna tokofóbia sa vyskytuje u ešte nerodiacich žien a jej príčinou je najčastejšie strach z neznámeho. Ako terapia sa tu využíva oboznámenie sa s pôrodnicou, v ktorej budúca mamička plánuje rodiť, spoznanie lekárov, pôrodných asistentiek, personálu… Žena sa učí nájsť v nich oporu a prebrať s nimi jednotlivé kroky pôrodu. Nápomocná je pri tom aj návšteva psychofyzických kurzov a prítomnosť blízkej osoby pri pôrode.
Pri sekundárnej tokofóbií dochádza k neracionálnemu strachu na podklade predchádzajúcej negatívnej skúsenosti s pôrodom. Pomôcť pri odbúraní tohto pocitu môže analýza minulého tehotenstva. Často je vhodné prebrať samotný pôrod a hľadať podstatu tohto strachu. Pri pretrvávaní ťažkostí nie je na škodu zmeniť prostredie a pôrod si naplánovať v inej pôrodnici.
Trudnomyseľnosť (smútok) počas tehotenstva treba čo najviac spríjemniť a vedieť sa tešiť z maličkostí. Upriamiť svoju pozornosť na sekundárne činnosti súvisiace s tehotenstvom – rozptýliť sa výberom mena pre potomka, nákupom nových šiat, zariaďovaním detskej izby a v neposlednom rade primeranou telesnou aktivitou, cvičenie nevynímajúc.
Po pôrode
Podľa niektorých štúdií až 80 % šestonedeliek (šesť- až osemtýždňové obdobie u žien bezprostredne po pôrode dieťaťa) trpí prechodnou formou popôrodnej skleslosti. Príznaky ako nervozita, pocity úzkosti, plačlivosť alebo nespavosť dominujú okolo štvrtého popôrodného dňa. Pacientka sa zle koncentruje aj na bežné úkony a máva opakované zmeny nálad. Priebeh môže zhoršiť viacero faktorov, napr. komplikovaný pôrod, novorodenec vyžadujúci zvýšenú starostlivosť, nevyhovujúce sociálne zázemie, prvé tehotenstvo alebo neskorý nástup schopnosti dojčiť. Nezriedka sa príznaky zhoršujú po príchode do domáceho prostredia, kde má žena pocit, že zostala na všetko sama. Symptómy často odznejú do dvoch týždňov, no ich pretrvávanie môže spôsobiť rozvoj popôrodnej depresie. V tomto období je prítomnosť a pomoc rodiny, manžela a najbližšieho okolia bezpodmienečne nutná. Šestonedieľke treba vytvoriť dostatočné zázemie, dopriať jej čo možno najviac spánku, odbremeniť ju od bežných povinností a nezaťažovať ju nepodstatným. Novopečení oteckovia by nemali váhať s čerpaním dovolenky a aktívne sa zapojiť do rodičovských povinností. Psychohygienou pre samotnú ženu je otvorene o svojich ťažkostiach hovoriť a cítiť oporu v rodine.
Je známe, že u 10 až 15 % rodičiek sa rozvinie popôrodná depresia. Rozvoj príznakov nastupuje spravidla do prvých týždňov po pôrode, no napriek tomu náznaky ochorenia zostávajú často nediagnostikované. K príznakom popôrodnej skleslosti sa pridružuje smútok, strach o dieťa, pocit viny, nechutenstvo, poruchy spánku až sebadeštruktívne sklony. Riziko depresie sa zvyšuje pri pozitívnej rodinnej anamnéze, závislosti od psychoaktívnych látok a nepriaznivom rodinnom zázemí. Depresia zaťažuje okrem matky a dieťaťa aj celé okolie, čo dosvedčuje zvýšený výskyt depresie u otcov. U detí depresia matky predstavuje zvýšené riziko retardácie telesného vývinu, poruchy sociálnej adaptácie, stravovacie problémy, záchvaty zlosti a hyperaktivity. Popôrodná depresia sa môže v niektorých prípadoch skončiť samovraždou, niekedy dokonca v rozšírenej forme (aj smrťou dieťaťa). Pri rozpoznaní uvedených symptómov by mala pacientka bezpodmienečne vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc, respektíve by jej ju mali navrhnúť blízki. Terapia predstavuje režimové opatrenia, psychoterapiu a môže byť indikovaná farmakologická liečba.
Popôrodná psychóza predstavuje menej častú formu duševných porúch, uvádza sa v rozmedzí 0,1 až 0,2 %. Prejavuje sa zmätenosťou, blúznivými stavmi, sluchovými a zrakovými halucináciami. Starostlivosť o pacientku je plne v kompetencií psychiatra a farmakoterapia je nevyhnutná.
Zmeny nálad a psychického rozpoloženia nie sú v období gravidity a šestonedelia ničím výnimočným. Je dôležité žene v tomto emočne vypätom čase poskytnúť maximálny možný komfort a hlavne byť tolerantným a empatickým spoločníkom. Pri rozpoznaní rizikového správania v zmysle rozvoja popôrodnej depresie až psychózy je nutné nebrať ohľad na falošný súcit a vyhľadať odbornú pomoc.