Humenský vikariát

UDALOSŤ (Juraj Gradoš) Prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ zriadil na Svätý a veľký štvrtok 13. apríla 2017 nový archieparchiálny vikariát so sídlom v Humennom. Za prvého humenského vikára vymenoval humenského protopresbytera ThLic. PaedDr. Martina Zlackého, farára gréckokatolíckej Farnosti Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom. Na Svetlý pondelok 17. apríla po archijerejskej svätej liturgii v Chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Humennom ho slávnostne uviedol do úradu.
Novozriadený Humenský archieparchiálny vikariát má sedem dekanátov – Humenský, Sninský, Medzilaborecký, Stropkovský, Hanušovský, Vranovský a Čemerniansky. V nich sa nachádza 76 farností, z ktorých je najväčšia práve farnosť Humenné s 5 238 veriacimi (údaje o počte veriacich sú podľa ostatného sčítania obyvateľstva) a najmenšia Korunková s 93 veriacimi. Celkovo má vikariát 49 831 veriacich, o ktorých sa stará 87 kňazov v rôznych pastoračných službách. Vo vikariáte je 85 fílií, 168 chrámov a 33 kaplniek.
V zriaďovacej listine (č. j. 1230/2017), ktorá bola prečítaná po obradoch Veľkého štvrtka v prešovskej katedrále, sa uvádza: „Vedený starostlivosťou o Cirkev mne zverenú chcem, aby mala k dispozícii všetko, čo je podľa chvályhodných zvykov a mravov potrebné na dosiahnutie čo najväčšieho duchovného dobra aj pre najvzdialenejšie farnosti v našej archieparchii. Preto po modlitbách a zvážení, na základe moci mne danej kánonom 276, § 2 CCEO a po porade presbyterskej rady zriaďujem Humenský archieparchiálny vikariát, ktorého územie tvoria protopresbyteráty Humenné, Hanušovce nad Topľou, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou-mesto a Vranov nad Topľou-Čemerné. Do Humenského archieparchiálneho vikariátu nespadá Gréckokatolícke mládežnícke centrum Bárka v Juskovej Voli. Nech Presvätá Bohorodička, ktorej sviatok Zosnutia bude patrocíniom archieparchiálneho vikariátu, ochraňuje a na príhovor blahoslavených hieromučeníkov Pavla, Vasiľa a Metoda sprevádza novozriadený Humenský archieparchiálny vikariát, všetkých jej kňazov, rehoľníkov i veriacich.“
Prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak na základe kánonu 247, § 1 CCEO pri ponechaní predchádzajúcich záväzkov k tomu istému dňu vymenoval Martina Zlackého za vikára Humenského archieparchiálneho vikariátu s právomocami a povinnosťami v zmysle kánona 248, § 1 CCEO v pastoračných otázkach, ktoré sú spojené s jeho hodnosťou a s jeho určením podľa predpisov Kódexu kánonov východných cirkví (dekrét č. j. 1231/2017). Vikár má teda vykonávať pastoračné návštevy vo farnostiach, vizitácie farností, po porade s metropolitom zvolávať kňazské dni, zasadnutia protopresbyterov, liturgické slávnosti a iné. Má sa zúčastňovať na liturgických sláveniach a pracovných stretnutiach Prešovskej archieparchie, navrhovať prekladanie kňazov, štvrťročne referovať o vikariáte. Zároveň má právo nosiť kríž s ozdobami, nábederník a mitru. Má tiež spravovať a dozorovať stavbu novej budovy vikariátu. V kompetencii Prešovského arcibiskupstva naďalej ostali cirkevno-právne a ekonomicko-právne záležitosti.

História vikariátu
Aj keď je tento vikariát novodobou záležitosťou, história gréckokatolíkov na tomto území má niekoľko storočí. Práve oblasť dekanátov Medzilaborce, Humenné a Snina bola prvou zastávkou Rusínov, ktorí postupne cez priesmyky prenikali z poľskej Haliče na územie Uhorska už v 14. storočí a možno aj skôr, hneď po vpáde Mongolov do Uhorska v 13. storočí. Na území vikariátu sa nachádzajú obce, ktoré sú späté s históriou Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Dnes Vyšný Kazimír bol už v roku 1363 označovaný ako Kazmer Rutinicalias, čo sa neskôr v roku 1773 pretransformovalo do pomenovania Ruský Kazimír.
Najstarší záznam o rusínskom drevenom chráme sa nachádza v dokumente palatína Mikuláša z Gorjan z roku 1379. Išlo o spor o vlastníctvo obcí v údolí rieky Laborec medzi rodom Drugetovcov a pánmi zo Zbudského Dlhého. Medzi obcami je zahrnutá aj Radvaň nad Laborcom s dreveným chrámom: „Radwanya… unam capellam Rutinorum legneum“. A hoci najstaršia zmienka o rusínskom baťkovi (kňazovi) na Slovensku sa viaže k Svidníku (pravdepodobne Nižnému) a je z rokov 1478 a 1492, prvým po mene známym baťkom na území Slovenska je baťko Juraj, ktorý pôsobil v Krásnom Brode v roku 1492. Zároveň ide o najstaršiu písomnú pamiatku potvrdzujúcu prítomnosť rusínskeho kléru na Zemplíne.
V Krásnom Brode sa nachádza aj najstarší funkčný monastier na území Slovenska. Jeho založenie sa datuje do 14. storočia, ale keďže bol ako väčšina sakrálnych stavieb v tom čase na tomto území vybudovaný z dreva a často bol zničený, tak je dnes veľmi ťažké objektívne určiť čas jeho vzniku. Preukázateľne bol tento monastier v roku 1603 na príkaz humenského grófa Drugeta vypálený i s chrámom. Zázrakom sa zachovala ikona Presvätej Bohorodičky predbežne datovaná do 14. storočia.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Na prelome 16. a 17. storočia bolo toto územie už riadne systematizované a boli tu desiatky farností. Väčšinou bola každá obec samostatnou farnosťou. Nie všade však bol kňaz, inde boli i niekoľkí, ktorí sa striedali pri slávení a kantorovaní. Títo veriaci neboli v jednote s Katolíckou cirkvou, i keď si túto nejednotu vôbec neuvedomovali. Žili tradičnú vieru podanú od svojich predkov. Obdobne aj kňazi nemali vysoké vzdelanie a ich viera súvisela s tradíciou odovzdávanou z otca na syna či z deda na vnuka. Koniec 16. storočia sa však v Haliči niesol v duchu zjednocovania sa s Katolíckou cirkvou. Na území regiónu horného Šariša následne pôsobil przemyšlský zjednotený biskup Atanáz Krupecký, ktorý sa práve v Krásnom Brode po dohode s humenským grófom podujal rozšíriť Brest-litovskú úniu aj na tieto farnosti. Úniu chcelo podpísať okolo päťdesiat kňazov z regiónu. Slávnostný akt sa mal uskutočniť na Turíce v roku 1614 a bol spojený s posviackou nového chrámu v Krásnom Brode, kde sa zišlo okolo 13- až 15-tisíc veriacich. Ale pre nedorozumenie, nie pre neprijatie únie, sa toto zjednotenie vtedy neuskutočnilo. Biskup Krupecký na druhý deň predsa novopostavený chrám posvätil a podpis únie nakoniec predsa len prebehol, ale pravdepodobne v Humennom a za účasti menšieho množstva kňazov.
Humenné-drevený-kostol-foto-P.-FratričPo podpísaní Užhorodskej únie 24. apríla 1646, ktorej dokument bol pred rokom nájdený v Prešove, sa táto oblasť Mukačevskej eparchie na rozdiel od východnej zjednotila s Katolíckou cirkvou. A keďže právoplatne 370 kňazmi zvolený biskup Peter Partenius sa nemohol ujať svojej katedry v Mukačeve pre nepriateľský postoj sedmohradských kniežat z rodu Rákociovcov a ich vazalov, sídlil striedavo v Krásnom Brode, Užhorode a v Humennom. Práve tu bola v tomto období zriadená nová farnosť. Neskôr sa Humenné malo stať sídlom tejto novej zjednotenej eparchie, ale situácia v Mukačeve sa vtedy zmenila a biskup Partenius sa mohol ujať svojho úradu na historickej katedre mukačevských biskupov.
Zriadením archieparchiálneho vikariátu v Humennom prešovský arcibiskup Ján Babjak SJ nadviazal aj na tieto historické súvislosti. Už jeho predchodca Ján Hirka v roku 1997 plánoval zriadiť pre túto oblasť jeden z troch vikariátov so sídlom v Stropkove. Tento jeho úmysel sa však neuskutočnil, čo súviselo so zriadením Gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu v Košiciach. Zriadenie vikariátu v Humennom ako prirodzenom centre horného Zemplína, ktorého územie sa v hrubých hraniciach zhoduje s územím vikariátu, je jedným z krokov smerujúcim k lepšej starostlivosti o gréckokatolíkov v tomto regióne a na celom Slovensku. Možno o niekoľko rokov či desaťročí bude mať táto zjednotená cirkev nielen svojho arcibiskupa metropolitu, ale aj ďalších troch sídelných biskupov, ako to bolo po roku 899 na historickej Veľkej Morave. A aj toto viditeľné pripodobnenie bude jedným z vonkajších prejavov našej kontinuity a autenticity v tomto regióne.

2 comments on “Humenský vikariát
  1. JJozef Lukáč píše:

    Sláva Isusu Christu!
    Na internete vyhľadávam kontakt na Humenský vikariát a vikára o. Zlackého a nemôžem nájsť.. Pomôžte mi.
    Úctivo ďakujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *