SLOVO V RODINE (Jarmila Kožejová) Reč je veľmi dôležitým komunikačným prostriedkom ľudí v hovorenej aj v písomnej podobe. Pomocou reči sa vymieňa obrovské množstvo poznatkov, informácií, vytvárajú sa medziľudské vzťahy. Poruchy reči a hlasu majú preto nepriaznivý vplyv na rôzne stránky osobnosti človeka, vzdelávanie, na jeho citový život, profesionálnu adaptáciu. Pozitívnou stránkou je, že väčšina z nich sa dá pomocou odborníkov zmierniť, dokonca až odstrániť.
Dieťa počas celého roka od svojho narodenia nepoužíva slová, a predsa úspešne komunikuje. Na určité pocity reaguje plačom. Neskôr začína používať aj zvuky rôzneho charakteru, keď pri ich vydávaní používa fonologické mechanizmy fonácie, respirácie a do určitej miery aj artikulácie.
Prevažná väčšina detí sa vyvíja normálne a to platí aj o vývine reči. Existujú však deti, ktoré majú v tejto oblasti ťažkosti. Zaostávanie či odchýlky môžu v rôznej miere a závažnosti spôsobovať ďalšie komplikácie. Niektoré odchýlky sú vývinovo prirodzené, samy pominú a nenechajú žiadne následky. Inak je to v prípadoch, ak ide o poruchu, ktorá má širšie vývinové súvislosti. Existujú štádiá vývinu reči, ale nemožno očakávať, že isté dieťa bude v určitom štádiu vývinu reči presne v uvádzanom veku. Treba brať do úvahy vždy individuálny vývin dieťaťa.
Predverbálne (prípravné obdobie) sa začína nehovorovými reakciami dieťaťa na podnety z okolia, napr. plač, úsmev. Radostné pocity, zážitky môžu slúžiť ako kľúč k správnemu vývinu reči. Preto je do prvého roka života dôležité, koľko s dieťaťom hovoríme, ako sa mu prihovárame. Dieťa v štádiu džavotania (6. – 8. mesiac) vníma vlastné zvuky a prirovnáva ich k vášmu hlasu. Tým je motivované k vydávaniu väčšieho množstva zvukov a k ich zdokonaľovaniu, až sa z nich rozvinie skutočná reč. Okolo 10. mesiaca nastupuje štádium „rozumenia“ reči, čo znamená, že dieťa ešte nechápe obsah slov, ktoré počuje, keďže ešte samo nehovorí, reaguje napr. pohybom na často sa opakujúcu situáciu. Do prvého roka života by dieťa malo rozumieť jednoduchým príkazom, zákazom a inštrukciám. Toto obdobie nazývame obdobím pragmatizácie.
Obdobie vlastného vývinu reči nastáva od prvého roku, keď dieťa začína tvoriť jednoslovné vety. Posun vo vývine nastáva okolo 1,5 – 2. roku života, keď dieťa začína používať dvojslovné vety. Často slovo, ktoré je pre dieťa kľúčové, kladie na prvé miesto, čím je narušený slovosled vety. V tomto období dieťa prechádza prvým obdobím otázok typu: čo, kto, kde. V rečovom prejave sa premieta aj proces sebauvedomovania – dieťa často používa slová: nie, nebudem, nechcem. Celé toto obdobie (1. – 2. rok) nazývame obdobím semantizácie, významovosti slov, lebo dieťa začína chápať ich význam.
Od tohto obdobia dieťa začína ohýbať slová (časovať, skloňovať), tvoriť aj viacslovné vety, nasleduje obdobie lexematizácie (2. – 3. rok). V období 2,5 roka dieťa tvorí gramaticky nesprávne vety a je dôležité nekomunikovať s ním na jeho úrovni. Okolo 3. roka zaznamenávame najprudší vzrast slovnej zásoby. Okolo 3,5 roka prichádza druhé obdobie otázok typu prečo. S obdobím otázok nastupuje aj ďalšia fáza vývinu, nazývaná obdobím gramatizácie (3. – 4. rok). Po 4. roku dieťa väčšinou používa všetky slovné druhy a nastáva obdobie intelektualizácie.
O narušenej komunikačnej schopnosti hovoríme vtedy, ak sa rečový prejav odchyľuje od normy a počas komunikácie pôsobí na komunikačného partnera rušivo. Komunikačná schopnosť je narušená vtedy, ak niektorá rovina (alebo viac) jeho jazykového prejavu pôsobí protikladne vzhľadom na jeho komunikačný zámer. Narušenie komunikačnej schopnosti môže byť trvalé alebo prechodné. Prejavuje sa ako vrodená chyba alebo získaná porucha reči. Príčiny narušenej komunikačnej schopnosti môžu byť prenatálne, perinatálne a postnatálne. Osoba si svoje narušenie môže, ale nemusí uvedomovať.
Delenie narušenej komunikačnej schopnosti podľa symptomatického hľadiska:
1. vývinová bezrečnosť (dysfázia) je narušený vývin reči; môže ísť o vývin bezrečnosti ako vedľajší príznak alebo vývinovú bezrečnosť ako hlavný príznak;
2. získaná orgánová bezrečnosť (afázia) je čiastočná alebo úplná strata schopnosti reči, ktorá vzniká na základe lokálnych orgánových poškodení mozgu (cievne príhody, úrazy);
3. získaná neurotická bezrečnosť (mutizmus) je strata schopnosti prehovoriť na neurotickom podklade;
4. narušenie zvuku reči je zmena rezonancie zvuku hlások pri artikulácií (fufňavosť) alebo porucha reči pri rázštepe podnebia (palatolália);
5. narušenie plynulosti reči (zajakavosť) má rušivý vplyv pri tvorbe výpovede, ako aj extrémne rýchle tempo reči (brblavosť);
6. narušenie článkovania reči je neschopnosť používať niektoré hlásky alebo skupiny hlások (dyslália), alebo narušený proces artikulácie ako celku pre organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy (dyzartria);
7. narušenie grafickej podoby reči (dysgrafia, dyslexia, dyskalkúlia);
8. symptomatické poruchy reči (narušenie sprevádzajúce iné postihnutia, narušenia, ochorenia, napr. poruchy sluchu, MR, DMO);
9. poruchy hlasu – patologická zmena v individuálnej štruktúre hlasu, zmeny v akustickej kvalite;
10. kombinované chyby a poruchy reči.
Z hľadiska priebehu narušeného vývinu reči poznáme oneskorený vývin reči, kde v priebehu vývinu ešte možno za priaznivých okolností dosiahnuť normu. Pri obmedzenom vývin reči krivka rečového vývinu nedosiahne úroveň normy. Prerušený vývin reči vzniká pri úrazoch, vážnych duševných ochoreniach či traumách. V priaznivých prípadoch po vyliečení je možnosť dosiahnuť normu. Odchýlny vývin reči sa prejavuje odchýlkou od normy iba v niektorej z rovín rečového vývinu.
Odporúčania pre rodičov
Počas vývinu komunikačných schopností detí môže dôjsť k týmto ťažkostiam, pri ktorých vyhľadajte odbornú pomoc (psychológa, logopéda):
– U rizikových detí pri podozrení, že dieťa zaostáva v pohybovom, rečovom alebo rozumovom vývine. Ak sa vám zdá, že dieťa je pasívne pri komunikácii a hre.
– Ak dieťa neprejavuje záujem o kontakt s blízkymi osobami alebo inými deťmi.
– Ak dieťa opakuje slová a vety, ktoré počulo, ale mimo kontextu rozhovoru.
– Ak sa dieťa hrá stereotypným spôsobom a jeho záujmy sú obmedzené.
– Ak dvojročné dieťa nemá potrebu vyjadrovať svoje pocity, nekomentuje, čo vidí, nežiada o podanie hračky a používa menej ako desať zrozumiteľných slov, netvorí dvojslovné kombinácie a v troch rokoch jednoduché vety.
– Ak je porozumenie reči u dieťaťa oveľa lepšie ako jeho rečový prejav.
– Ak má dieťa po dovŕšení troch rokov problém zopakovať dlhšie slová, komolí ich a jeho reč je málo zrozumiteľná.
– Ak po dovŕšení štyroch rokov vyslovuje veľa hlások nesprávne.
– Ak po dovŕšení piatich rokov vyslovuje nesprávne hlásky r a l a sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž).
– Ak sa dieťa zajakáva dlhšie ako šesť mesiacov, hovorí s ťažkosťami, napína pri hovorení svaly rečových orgánov. Ak si dieťa uvedomuje svoj problém a trápi ho to.
Ak máte akékoľvek pochybnosti, či vývin reči u vášho dieťatka prebieha tak, ako by mal, vyhľadajte odborníka čo najskôr a poraďte sa o vhodných spôsoboch stimulácie v našom CŠPP na Hurbanistov 6 v Prešove alebo na telefónnych číslach 051/772 51 29, 0911 531 800, či e-mailom: cspp.psabadosa@gmail.com.
