SVEDECTVO (Erik) Aj u nás doma sa odvtedy každý večer stretávali príbuzní a známi a modlili sa za mňa. Najmä teta a krstná. V cerkvi u nás i v susednej obci sa za mňa modlia doteraz. Niektorí sa dokonca za mňa aj postili. Všetkým chcem za to poďakovať, lebo viem, že to bola veľká obeta, a nepochybujem, že vďaka tomu dnes môžem dýchať a písať tieto slová. Toto mi bolo veľkou posilou do ďalších dní. Aj otcove sestry, ktoré sú zdravotnými sestrami, chodili za mnou. Dokonca aj riaditeľ školy (kňaz), budúci svokrovci, kolegovia a žiačky, ktorým som bol prvýkrát triednym učiteľom. Mnohí sa však ku mne z hygienických dôvodov nedostali.
Lekári urobili všetko, čo mohli, ale sami nevedeli, či sa vôbec preberiem, a preto pripravovali rodinu na „najhoršie“. Keď už som bol schopný ako-tak komunikovať, dozvedel som sa, že som bol vážne chorý. V hlave mi praskla cieva, prekonal som masívne krvácanie do mozgu – náhlu cievnu mozgovú príhodu (NCMP), kómu a skolaboval som. Museli ma oživovať, dýchali za mňa prístroje, pridružili sa zápaly čriev, pľúc a pankreasu. Zistil som, čo všetko robia blízki pre mňa. A nielen oni. Modlili sa za mňa aj viaceré modlitebné spoločenstvá. Pre mnohých to bola zmena, lebo dovtedy sa až tak nemodlili.
Život v nemocnici je poriadne napínavý. Zažil som smrť pacienta. Alebo to, ako iný pacient vreckovým nožom zaútočil na zdravotnú sestru. Našťastie sa nič nestalo. Môj život sa zmenil. Museli sme odložiť plánovanú svadbu. Po prepustení z nemocnice som absolvoval viaceré rehabilitácie, kde som mal veľmi dobrých fyzioterapeutov, za čo im aj všetkým lekárom a sestričkám ďakujem. Tieto rehabilitácie boli však drahé. Ale Boh sa postaral, aby boli úplne uhradené (najmä cez tetu). Myslím si, že v Biblii sa píše, že ak niečo obetujete na Božie veci, stonásobne sa vám to vráti. A mne sa to vrátilo. Či už som obetoval napríklad finančné prostriedky na nejakú zbierku, alebo už len dal do zvončeka počas bohoslužby, tak sa mi to teraz stonásobne vrátilo.
Mám okolo seba veľmi dobrých ľudí, o čom som sa mohol aj teraz, v čase choroby, utvrdiť. Po čase môžem povedať, že som bol uzdravený, pretože som absolvoval viaceré rehabilitácie, videl rôzne diagnózy, a preto som si stále hovoril, že oproti nim som ešte celkom zdravý. Ale tak, ako do života mnohých, i do môjho vstúpil covid. Bolo už po všetkom a ja som doháňal zameškané vo vzťahu so snúbenicou. A tak sme sa vybrali jeden večer do mesta na večeru. Spolu sme jedli, pili vodu z jednej fľaše a rozprávali sa. Aj v aute, ktoré je uzavretým priestorom. Na druhý deň som podstúpil testovanie na prítomnosť covidu. Na moje začudovanie som bol pozitívny. Moje prvé myšlienky patrili snúbenici. Prosil som Boha, aby ju od tejto choroby ušetril a aby jej test dopadol negatívne. Prešlo päť dlhých dní. Vedel som, že pravdepodobnosť, že bude negatívna, je mizivá. Ale ona bola. Niet pochýb, že Bohu nič nie je nemožné, ak o to s dôverou a vierou prosíme. Preto sa chcem každému poďakovať za modlitby a povzbudiť každého k modlitbe, lebo modliť sa má veľký zmysel. Myslím, že aj minulý rok v mojom živote je toho dôkazom.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
