Ing. Ivana Trbolová sa narodila v roku 1989 v Košiciach. Vyštudovala odbor budovy a prostredie na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Získala certifikát projektantky pasívnych domov od inštitútu Passivhaus v Darmstadte. V súčasnosti pracuje v projektovo-inžinierskej kancelárii v Košiciach.

ROZHOVOR (Tomáš Miňo) V jednej vete so slovným spojením „zelené budovy“ sa často sa hovorí o udržateľnej výstavbe. Skrýva sa za tým najmä premyslený a tvorivý dizajn, koncepčné plánovanie a ohľaduplné myslenie. Zelené budovy sú efektívne vo využívaní energetických, prírodných aj spoločenských zdrojov a ohľaduplné voči životnému prostrediu počas celého ich životného cyklu – to znamená od projektu a výberu pozemku cez proces výstavby, prevádzku budovy až po prípadnú renováciu alebo likvidáciu.

Čo je to zelená budova?

Pojem zelená budova je časovo a priestorovo podmienený. Okrem vyjadrenia zelená sa používajú pojmy ekologická a udržateľná, teda vysoko energeticky efektívna budova, ktorej cieľom je neobmedzovať budúcu kvalitu života.

V čom sa líšia od budov stavaných v minulosti?

Budovy stavané dnes sú energeticky efektívnejšie. Ale prvou skutočne funkčnou a plnohodnotnou pasívnou „budovou“ bola polárna loď z roku 1893. Ak si zoberieme vývoj na Slovensku, nízkoenergetické budovy sa stavali aj v minulosti. Prvé nízkoenergetické budovy vznikali v sedemdesiatych rokoch. V minulosti bol nízkoenergetický dom chápaný ako kvalitná zelená stavba. Neskôr však už bol zákonom vyžadovaný ako štandard všetkých novostavieb. Dnes na Slovensku platná legislatíva predpisuje, že nové budovy a významné obnovy budov musia spĺňať štandardy s takmer nulovou potrebou energie. Pevne verím, že o pár rokov sa budú stavať budovy, ktoré počas svojej životnosti nespotrebujú viac energie, než vyprodukujú. Víziou do budúcnosti sú tiež budovy, ktoré budú energeticky plusové alebo bez napojenia na verejnú elektrickú sieť.

Sú už na prvý pohľad tieto budovy poznateľné?

Udržateľná architektúra nie je definovaná prostredníctvom svojho výzoru a formy, ale prostredníctvom zmeny filozofickej, paradigmatickej či etickej roviny výstavby. Takže na prvý pohľad budovy s konceptom pasívneho domu nemusia byť medzi ostatnými rozpoznateľné. Kľúčovú úlohu zohráva samotný zámer stavebníka. Ak sa bavíme o rodinných domoch, uvediem príklad. Stavebník vlastniaci svažitý pozemok má zámer postavenia oporného múru na to, aby si vyrovnal parcelu, pretože si chce postaviť dom na rovine. Stavba môže po dokončení vyzerať ako zelená, ale jej koncept nie je zelený, pretože pri výstavbe oporného múru sme zbytočne vložili do prírody veľké množstvo betónu a ocele, ktoré sa neskôr stanú odpadom.

Prečo sa o nich teraz diskutuje viac ako v minulosti?

Dnes si viac ako v minulosti uvedomujeme dôsledky globálnej krízy, pretože bezprostredne ovplyvňuje život každého z nás. Väčšiu časť dňa trávime v budovách, či už je to v rámci zamestnania, v školách, alebo doma. Architektúra je najväčšou ekologickou stopou našej civilizácie. Pri výstavbe, výrobe a doprave stavebného materiálu, prevádzke, údržbe, obnove a likvidácii budov sa totiž spotrebuje v rámci EÚ 40 % spotreby energie. Celosvetovo je to viac ako 50 % spotrieb energií. Sektor výstavby v EÚ je zodpovedný za tridsaťšesťpercentný podiel celkovej produkcie emisií oxidu uhličitého. Diskusia je podľa môjho názoru viac zameraná na budovy určené na bývanie, a chýba diskusia a záujem o obnovu verejných budov. Tie sa zo všetkých sektorov budov obnovujú na Slovensku najpomalšie. Obnovuje sa iba jedno percento ročne, pričom Európskou úniou sú odporúčané tri percentá ročne. Ak sa chceme stať o niekoľko desiatok rokov uhlíkovo neutrálnou krajinou, je to nedostačujúce. Znížiť spotrebu energií by mali nemocnice, školy, súdy, úrady, budovy štátnej správy, cirkevné budovy, historické budovy.

Aké materiály sa pri ich zelených budovách používajú?

Pre udržateľnú výstavbu je charakteristická vyššia miera používania prírodných materiálov. Pri voľbe materiálu sa posudzujú všetky jeho životné fázy na reálne zhodnotenie vplyvu na životné prostredie – nízka zabudovaná sivá energia, množstvo energie vynaloženej na získanie suroviny, výrobu a dopravu materiálu, likvidácia a možnosť recyklácie.

Ide o technologicky náročnejšiu výstavbu?

Na túto otázku sa dá odpovedať z dvoch uhlov pohľadu. Ide o technológie, ktoré sa využívajú pri výstavbe, a technológie umiestnené v budovách po výstavbe, slúžiace počas prevádzky. Technologické postupy pri výstavbe sa výrazne nezmenili. Najvýraznejšie sa zmenil spôsob zakladania stavieb. Dôraz sa kladie na kvalitu tepelnoizolačného obalu a správne realizovanie detailov s vylúčením tepelných mostov. Energetickú náročnosť budovy výrazne ovplyvňuje architektonický návrh. Dôležitá je kompaktnosť tvaru budovy, jej orientácia na svetové strany, veľkosti presklených plôch na jednotlivých fasádach. S tým súvisí pasívne využívanie slnečnej energie tak, aby bola v lete zaistená pohoda vnútorného prostredia bez jeho prehrievania.

Až po kvalitnom návrhu budovy nastupujú technológie, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie nachádzajúce sa v budove alebo jej blízkosti. Sú to technológie núteného vetrania s rekuperáciou, tepelné čerpadlá, solárne kolektory, fotovoltaické panely.

Ich výstavba je teda ekonomicky náročnejšia.

Áno, pretože ceny materiálov a technológií sú ponechané na trh. Túto skutočnosť jednotlivec nemôže ovplyvniť, ale vzniká tu priestor na zásah štátu, aby reguloval ceny a trvalo udržateľná výstavba sa stala jednou z jeho priorít.

Je možné, že sa nám vrátia náklady, ktoré sme vynaložili do technológií v takejto budove?

Technológie v týchto budovách treba skôr brať ako investíciu. Nútené vetranie s rekuperáciou je investíciou do kvalitného ovzdušia vnútorného priestoru budov. Napríklad solárne panely majú ekonomickú návratnosť okolo desať rokov, ich životnosť sa udáva okolo tridsať.

A čo trávnaté strechy?

Výhodou vegetačných striech je zlepšenie mikroklímy v okolí budovy. Zadržiavaním zrážkovej vody a následným vyparovaním ochladzujú okolité prostredie a zvlhčujú vzduch, čím zabránia nadmernému prehrievaniu budovy počas letných vĺn horúčav. Treba si tiež uvedomiť, že zmena klímy neznamená len zvyšovanie priemernej teploty, ale pre naše územie to znamená aj častý výskyt nárazových dažďov a dlhé obdobia sucha. Dnes je veľmi dôležitou úlohou zadržiavanie a hospodárenie s dažďovou vodou. Zelené strechy sú jedným zo spôsobov realizácie tejto úlohy. Nevýhody nevnímam. Väčší efekt sa nimi dosiahne v hustejšej zástavbe.

Môžeme aj z klasického starého domu spraviť zelenú stavbu?

Treba povedať, že asi tridsať percent budov v Európskej únii má viac ako päťdesiat rokov a takmer sedemdesiatpäť percent budov je energeticky neefektívnych. Zefektívnenie starých budov je dnes aktuálna téma. Áno, aj zo starého domu môžeme urobiť zelenú stavbu, ale táto oblasť má svoje limity. Sme obmedzení tvarom domu a jeho orientáciou, pôvodným stavebným a materiálovým riešením. Pri rekonštrukciách väčšinou nevieme docieliť štandard nulového domu a zároveň je potrebné individuálne posúdenie miery energetického zefektívnenia. Nasledujúcich sedem až deväť rokov budú na Slovensku k dispozícii finančné prostriedky určené na obnovu starých domov.

VIETE, ŽE…

Zelená výstavba môže byť ideálnym riešením na zníženie produkcie oxidu uhličitého, ktorý sa v celosvetovom meradle najviac vyprodukuje práve v budovách. Vďaka nej môžeme zásadne znížiť energetickú náročnosť budov a našu závislosť od fosílnych palív. Ich využívanie je dnes „zodpovedné“ za takmer 40 % celkovej spotreby energie v Európskej únii, čo je viac, než spotrebuje doprava alebo priemysel.