IKONA (Milan Gábor) Medzi ikonami Božej Matky sú donská a vladimírska považované za jedny z najoslavovanejších a najuctievanejších v Rusku. Zbožný ľud vnímal tieto ikony ako svoje ochrankyne, pred ktorými sa modlil v časoch nešťastí a pohrôm, najmä však v období, keď krajinu napádali hordy nepriateľských vojsk.
Divotvorná donská ikona Bohorodičky (rus. Донская) dostala svoje pomenovanie podľa rieky Don, kde sa na území, ktorým preteká, odohrala dôležitá bitka ruských a tatárskych vojsk, ktorú aj vďaka pomoci a ochrane Božej Matky Rusi vyhrali. Ikonu Bohorodičky priniesli so sebou donskí kozáci, ktorí prišli na pomoc moskovskému kniežaťu Demetrovi Ivanovičovi. Ikona sa počas vojny nachádzala vždy pri ruskom vojsku a nebolo to ináč ani v deň slávnej bitky na Kulikovom poli 8. septembra 1380, ktorá bola ako zástava upevnená na žrdi. Po víťaznom boji darovali kozáci ikonu kniežaťu, ktorý ju priniesol do Moskvy a umiestnil v Kolomenskom uspenskom sobore, z ktorého bola pravdepodobne v rokoch 1550 – 1560 prenesená do obnoveného Blahoviščenského soboru moskovského Kremľa, zničeného v roku 1547 požiarom.
Presvätá Bohorodička prejavila svoju pomoc a ochranu prostredníctvom divotvornej donskej ikony aj v roku 1591, keď na územie Ruska vtrhla nepriateľská armáda krymských Tatárov a blížila sa k Moskve. Krymský chán Gazi II. Girej chcel využiť moment prekvapenia a zaútočiť v čase, keď väčšia časť ruského vojska bránila na severe Novgorod pred Švédmi. V tom čase cár Fiodor I. (Teodor) Ivanovič, syn cára Ivana Hrozného, mal so zvyškom armády jedinú možnosť, obrátiť sa k tej, ktorá v histórii už neraz zachránila kresťanov pred nepriateľmi Kristovej viery. Preto nariadil procesiu s donskou ikonou Bohorodičky okolo hradieb mesta, a následne ju umiestnil vo vojenskej poľnej Cerkvi sv. Sergeja Radonežského. Nasledujúceho dňa, 19. augusta, ruské vojská zvíťazili. Na pamiatku tejto udalosti bola na príkaz cára postavená kamenná cerkev a v roku 1592 založený Donský monastier na mieste, kde počas bojov stála poľná cerkev s divotvornou donskou ikonou, ktorej kópia bola namaľovaná pre monastier. Taktiež bola ustanovená liturgická pamiatka donskej ikony Bohorodičky na 19. august, keď sa každoročne v tento deň koná procesia s ikonou Božej Matky z Uspenského soboru do Donského monastiera.
Ikona, ktorá sa od roku 1930 nachádza v Tretiakovskej galérii v Moskve, nie je podľa mienky niektorých kunsthistorikov tým originálom, ktorý priniesli donskí kozáci v roku 1380, ale že bola namaľovaná po víťaznej Kulikovskej bitke v deväťdesiatych rokoch 14. storočia Teofanom Grékom, učiteľom Andreja Rubleva. Tento názor zastával Igor Grabar. Podľa Olega Ulianova je jedným z autorov Ignác Grék. Lev Livšic je toho názoru, že ikona bola namaľovaná pod vplyvom maliarov, ktorí utiekli zo Srbska a Bulharska po tragickej bitke v Kosove proti Turkom v roku 1389. Viktor Lazarev predpokladal, že ikonu namaľoval niektorý z Teofanových žiakov, nevylúčil však ani možnosť, že jej autorom je samotný Teofan.
Ikonu od 17. storočia pokrývala pozlátená strieborná riza, zdobená vzácnymi kameňmi, ktoré v roku 1812 ukradli vojaci napoleonovskej armády. Po Októbrovej revolúcii (1917) bola odcudzená aj samotná riza. Ikona typu eleusy zobrazuje Bohorodičku po pás, ktorá sa skláňa ku Kristovi sediacom na jej pravej ruke. Syn a Matka sa jemne dotýkajú lícami. Na druhej strane ikony je znázornené Zosnutie Bohorodičky, pochádzajúce z toho istého obdobia ako donská ikona Bohorodičky.
