BIOETIKA (Jozef Glasa) V týchto dňoch ma oslovil istý zdravotnícky týždenník s otázkou o povinnom očkovaní zdravotníckych pracovníkov. Týždenníku som odpovedal – a zároveň som sa rozhodol, že zopár myšlienok k tejto staro-novej téme ponúknem aj čitateľom našej rubriky.
Možno je užitočné pripomenúť, že otázka povinného očkovania sa na Slovensku intenzívne riešila už v rokoch 2013 – 2014. Až na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Išlo o zachovanie racionálneho, štátom garantovaného systému aktívnej imunizácie pre deti a mladistvých na Slovensku. Napriek veľkému tlaku odporcov očkovania a ich priaznivcov sa vec vtedy podarilo so cťou ustáť. Ústavný súd napokon rozhodol racionálne. Prevážili vedecky podložené argumenty. Lekári, napriek nepochopiteľnej dezercii niektorých kolegov, ochotných dokonca na žiadosť pomýlených rodičov podvádzať, sa vtedy dokázali zomknúť. Vytvoril sa výbor odborníkov na podporu očkovania, lekárska spoločnosť i komora vydali dovtedy bezprecedentné spoločné stanovisko. Pripojili sa jednotlivé lekárske spoločnosti, zapracovali cirkvi aj umelci. K nastoľovaným morálnym otázkam sa jasne a jednoznačne, prostredníctvom svojej subkomisie pre bioetiku vyjadrila aj Konferencia biskupov Slovenska. Pridali sa redakcie predtým pomýlených populárnych časopisov. A seriózni novinári. Pochopili, že dávať rovnaký mediálny priestor a polohu skutočným odborníkom a zároveň reprezentantom antivakcinačného hnutia síce môže na čas zvýšiť sledovanosť, ale v konečnom dôsledku je takáto prax pre demokratickú spoločnosť nebezpečná.
Otázka povinného očkovania lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov proti koronavírusu by mala byť v situácii pokračujúcej pandémie Covid-19 zbytočná. Áno, tesne, možno zázrakom, sme nedávno minuli hrozbu reálneho kolapsu zdravotníckych zariadení. Pomohla v tom aj rastúca zaočkovanosť zdravotníkov. Znížila sa ich chorobnosť aj nútené pobyty v karanténe.
Zdravotnícki pracovníci na základe svojich odborných znalostí a nepokrivenej etiky zdravotníckeho povolania by dnes „automaticky“ mali byť prvými zástancami, obrancami aj propagátormi očkovania. Ako jedného z najvýznamnejších prostriedkov na zvládnutie pandémie. Na rozdiel od nezdravotníkov sú totiž povinní „dobre vedieť“. Mať správne, aktuálne informácie založené na overených vedeckých poznatkoch. A nie na pochybných, akokoľvek bombasticky vyzerajúcich či znejúcich internetových videjkách alebo hromadne rozosielaných e-mailoch, plných hlúpostí. To sa týka aj správnej orientácie v morálnych otázkach. Kresťania katolíci majú dnes k dispozícii jasné, aktualizované stanoviská vatikánskych inštitúcií aj opakované vyjadrenia Konferencie biskupov Slovenska. Dokonca aj výrečný osobný príklad oboch žijúcich pápežov – pápeža Františka aj emeritného pápeža Benedikta XVI. Nemusia byť teda odkázaní na čudné stanoviská „najpravovernejších“ teológov s pochybným pozadím či iných pomýlencov.
Absolvovanie očkovania proti koronavírusu by teda všetci zdravotnícki pracovníci mali vnímať ako splnenie svojej dôležitej profesijnej povinnosti. Úlohy chrániť životy a zdravie pacientov, svoje vlastné i celej spoločnosti. Odmietanie alebo zbytočné odsúvanie očkovania zo strany zdravotníkov by bolo z odborného aj z morálneho hľadiska nepochopiteľné. Znamenalo by ústup týchto statočných „služobníkov života“ z pozícií zdravého rozumu a profesionalizmu. Neodpustiteľné podľahnutie prevahe bizarnej, hlučnej iracionality a subjektivizmu. Spreneveru voči svojmu vzdelaniu i zdravej etike vlastného povolania. Áno, aj „dávanie zlého príkladu iným v závažnej veci“.
Som presvedčený, že naši zdravotníci, osobitne tí, ktorí dennodenne nasadzujú svoje zdravie i životy v prvých i v ďalších líniách boja s pandémiou Covid-19, by si namiesto nezmyselného prikazovania zaslúžili oveľa viacej skutočného uznania, ocenenia aj konkrétnej podpory zo strany celej spoločnosti aj príslušných inštitúcií. Aby mohli a vládali ďalej dobre slúžiť všetkým svojim pacientom.
