VÝROČIE (Marcel Pisio, foto: archív redakcie)
Litmanová sa stala známou hlavne v súvislosti so skúmanými zjaveniami Panny Márie na hore Zvir, miestnym obyvateľstvom zvanej Zvor, vzdialenej asi 3,5 kilometra od obce. Tu v izbičke dreveného majdanu, ktorý patril rodine Vasiľa Korčáka, sa od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 zjavovala Panna Mária dvom dievčatám, Ivete Korčákovej a Kataríne Česelkovej. Dnes obe vizionárky majú svoje rodiny a žijú v zahraničí.
Ivetka Pannu Máriu videla aj počula. Katka ju videla a počula polroka, potom ju počula až pri poslednom zjavení. Pri prvých dvoch zjaveniach bol prítomný aj jej osemročný brat Mikuláš, ale on zjavenia nevidel.
Prvé zjavenie
Skromný drevený majdan na lúke rodiny Korčákovcov je dejiskom udalostí, ktoré sa začali na Zvire 5. augusta 1990. Práve tam došlo k prvému zjaveniu.
Katka Česelková ho opísala takto: „5. augusta 1990 šla Ivetkina mama na čučoriedky. My sme chceli, aby nás vzala do lesa, a tiež sme šli. S Ivetkou a Miťom sme však šli na Zvir. Bolo pekné počasie. Ivetka to na Zvire poznala, lebo tam chodila hrabať seno. Hovorila, že je tam veľmi pekne a že tam budeme chodiť. Rozprávala nám tu rozprávky, hrali sme sa, vystrájali a tancovali – i na tej lavičke, na ktorej potom sedávala Panna Mária. Poobede sme mali odpočinok. Urobili sme si oheň a všetko, čo sme mali – chlieb, slaninu, klobásu, všetko sme pokrájali na malinké kúsočky. Až pri ohni sme zistili, že to nemôžeme dať na palicu. Takže sme to ani neopiekli.
Vtedy tu bolo veľa stromov, medzi ktorými sme počuli, akoby dačo chodilo hore-dolu. Mysleli sme si, že sú to nejaké zvieratá. Zahasili sme oheň a vbehli do chatky. Kroky začali chodiť okolo majdanu. Bola to už stará chatrč, medzi brvnami boli medzery, tak sme pozerali von, čo sa deje. Nikde nikoho nebolo. Začali sme sa veľmi báť. Buchot neustával. Plánovali sme, čo urobíme, keď niekto vojde. Že sa postavíme na stôl, že vyjdeme na pôjd, že sa budeme brániť veľkým kľúčom od majdanu. Ale vždy, keď sme si povedali, kam sa skryjeme, začal buchot nad nami, okolo nás, všade. Bolo to beznádejné; mysleli sme si, že nám už nič neostáva na únik. Ujsť do dediny, to nám absolútne nenapadlo. Báli sme sa, že sú to nejakí Poliaci, a keď to už bolo všade okolo nás, myslela som si, že sa zbláznim.
Tak Miťo povedal, aby sme sa začali modliť Otče náš, Raduj sa, k anjelovi strážcovi. Iveta sa ešte pomodlila Zlatý Otče náš a potom ešte povedala: „Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť…“ To jej vtedy prvýkrát napadlo, nikdy predtým sa to nemodlila.
Vtedy sa urobila v izbičke žiara. Mysleli sme, že je to od slnka. Po určitom čase sa urobila tá istá žiara a potom sme videli v strede izbičky krásnu mladú Pani…
My sme si nič nepovedali, ani Iveta, ani ja. Pani stála uprostred izbičky, my s Ivetou sme sa rozprávali o niečom inom. Keď som sa znovu pozrela na mladú Pani, sedela na lavičke pri dverách. My s Ivetou sme si najprv každá pre seba mysleli, že sa nám niečo marí. Potom mi napadlo, že sa spýtam Ivety, či náhodou tiež niečo nevidí. Iveta povedala áno, že tú Pani vidí aj ona. Tak sme si ju navzájom opísali. Všetko sa nám zhodovalo a to nás utvrdilo, že ju obidve naozaj vidíme. Pani sa podobala obrazu v cerkvi.
Keď sme videli, že má plášť a ruženec, usudzovali sme podľa obrazu na ikonostase, kde má tiež plášť a ruženec, že to asi bude Panna Mária, zvlášť keď sme ju prosili o pomoc, a potom sme sa prestali báť. Potom sme sa rozprávali, že za tú nedeľu, čo sme neboli v cerkvi, budeme každý týždeň chodiť do chrámu. Ona len sedela a pozerala na nás. Keďže buchot prestal a my sme sa už nebáli, rozhodli sme sa, že pôjdeme domov. Stále sme si ju popisovali, kde asi je a ako vyzerá. Vtedy tu bol hlboký les a vyzeralo to ináč ako teraz. Keďže sme ju prosili, aby nás ochraňovala, šli sme dolu a ona asi dva kroky za nami. Cítila som pokoj. A potom sa pri potoku začala vzďaľovať. Keď sme prišli dolu ku krížu, Panna Mária si pred ním kľakla a prežehnala sa. Stretli sme dve dievčatá, ktoré šli z dediny a ktoré nám potom hovorili, že sme veľmi bledé. Spýtali sa, čo nám je, a my sme povedali, že nič. Iveta ju ešte videla pred strýkovým domom a ja som ju videla pri našom dome, pri jednej zbúranej stajni. Doma som nehovorila nič. Ale Miťo to povedal.
Po tomto prvom zjavení večer, keď som šla spať, som si vzala do postele krížik, pomodlila som sa a prosila som Pannu Máriu, aby ma celú noc ochraňovala. Predtým som sa pred spaním nikdy nemodlila. Povedali sme si, že v živote na tú horu nepôjdeme, aj keby čo bolo. Ešte sme to povedali kňazovi – vtedy tu bol otec Ján Zavacký – a on povedal, aby sme to nikomu nehovorili. Každá osobitne sme mu však museli popísať, čo sme videli. My sme nechápali ani to, prečo to máme urobiť osobitne. On nám kázal napísať aj nakresliť Pannu Máriu, ale ako sme to mohli nakresliť?
Koncom augusta sme sa opäť vybrali na horu. Šli sme s Ivetkinými rodičmi. Nechceli ísť s nami dnu, ostali vonku. Zatvorili sme zvnútra majdan a pomodlili sme sa. A Panna Mária sa nám zjavila znova…“
Zjavenia sa stávali tak, že dievčatá sa najprv modlili, potom sa im zjavila Panna Mária akoby vychádzajúc z hmly a sadla si na úzku drevenú lavičku vedľa steny. Dievčatá pri zjavení upadli do extázy a nevnímali, čo sa okolo nich robilo.
Od 5. augusta 1990 do 24. februára 1991 sa Panna Mária zjavila dievčatám niekoľkokrát do mesiaca, najmä v nedeľu, ale aj v iné dni. Od 3. marca 1991 sa zjavovala vždy v nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Vtedy na horu prichádzalo niekoľko tisíc ľudí. Panna Mária pri zjaveniach odovzdávala posolstvá, ktoré tlmočila Ivetka. Pri jednom zjavení Panna Mária požehnala vodu, ktorú odporúčala piť s vierou. Hlavnou myšlienkou posolstiev je obrátenie človeka, modlitba a život podľa Božieho slova. Neprináša nič nové, ale zdôrazňuje výzvu Božieho Syna Ježiša Krista.
Postoj Cirkvi je opatrný a vyčkávací. Vtedajší biskup Mons. Ján Hirka ustanovil komisiu zloženú z kňazov a lekárov, aby sa zaoberala týmito udalosťami. Miestny duchovný dievčatám najprv neveril. Nejaký čas nechcel, aby ľudia chodili na Zvir. Žiadal dievčatá, aby od Panny Márie vypýtali nejaké znamenie. V novembri 1990, so súhlasom prešovského biskupa, sa na hore Zvir prvýkrát oficiálne slúžila svätá liturgia. Po svätej liturgii sa obidvom dievčatám zjavila Panna Mária. 2. decembra 1990 sa Panna Mária pri zjavení predstavila ako Nepoškvrnená Čistota.
V nedeľu 6. augusta 1995 Panna Mária povedala dvom vizionárkam na hore Zvir, že toto jej zjavenie je posledné. V ten deň Božia Matka sľúbila, že tu ostáva stále prítomná. Napriek ukončeniu zjavení veriaci v hojnom počte pravidelne prichádzajú na toto miesto hlavne v nedeľu po prvom piatku v mesiaci. Okrem tejto nedele pútnici zo Slovenska i zo zahraničia putujú každý deň na horu Zvir, kde nachádzajú stratený pokoj duše, čerpajú Božiu pomoc a prehlbujú svoj duchovný život.
V roku 2003 nastupuje na biskupský sedes v Prešove vladyka Ján Babjak SJ. Za krátky čas vymenúva novú komisiu na skúmanie litmanovských udalostí a v roku 2004 je hora Zvir ustanovená za miesto modlitby, a v roku 2008 za mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie. Ďalšia významná udalosť pre pútnikov prichádza v roku 2010 cez afiliáciu – duchovné puto s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, s hlavnou mariánskou svätyňou, keď sú vyhlásené aj podmienky na získavanie plnomocných odpustkov na tomto pútnickom mieste.
Rozvoj hory Zvir
Počas celej výstavby areálu pútnického miesta sa vybudovalo veľa objektov, ktoré poskytujú pre dnešného pútnika určitý štandard, tak pre duchovné, ako aj fyzické potreby. V lese, kadiaľ prichádzajú pútnici na horu, bola postavená krížová cesta s jednotlivými zastaveniami. Prameň, kde si pútnici čerpajú vodu, sa postupne prestaval do dnešnej podoby a dostal meno Prameň sv. Jána Krstiteľa. Každý rok v sobotu večer počas hlavnej púte sa koná svätenie vody a po tejto modlitbe si pútnici celý rok odnášajú vodu do svojich domov pre svojich chorých. Vybudoval sa nový liturgický priestor, hlavný oltár a kaskády na sedenie pre pútnikov. Tento priestor je dôstojným miestom na slávenie liturgie v prírodnej svätyni. Na hore mnohí pútnici nechávali rôzne odkazy s vyjadrením vďaky alebo prosby. Na tento účel bol postavený múr, kde sa tieto ďakovné tabuľky umiestňujú. Každá tabuľka je svedectvom osobnej skúsenosti človeka, ktorý prosil o Božiu pomoc a príhovor. Keďže je nebezpečné nechávať vo voľnej prírode zapálený oheň či sviečku, bola vybudovaná Sviečková kaplnka na zapaľovanie obetných sviečok. Medzitým prebehla rozsiahla obnova Kaplnky zjavenia, bola posvätená Eucharistická kaplnka, kde každý deň majú pútnici možnosť eucharistickej adorácie a tichej osobnej modlitby. Vybudoval sa Spovedný dom blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR. Je tu dvanásť spovedníc, kde pútnici môžu pristúpiť k sviatosti zmierenia, na poschodí je Aula sv. Jána Pavla II., ktorá slúži ako konferenčná miestnosť, a je tu aj stála výstava relikvií tohto svätého slovanského pápeža.
Bol postavený zrubový dom – Dom sv. Jozefa, kde býva duchovný správca hory Zvir a bohoslovci, ktorí tu trávia pastoračný ročník. Je zabezpečené, že na Zvire je stále niekto zo zodpovedných prítomný.
Oproti Domu sv. Jozefa sa nachádza informačné centrum, ktoré slúži pútnikom a turistom ako zdroj informácií, a taktiež obchod so suvenírmi a náboženskými predmetmi. Tieto suveníry a devocionálie si pútnici môžu nechať požehnať a posvätiť po každej svätej liturgii. Vo vedľajšej miestnosti je zriadená ambulancia pre lekárku, ktorá poskytuje prvotnú pomoc počas malých pútí. V čase hlavnej púte lekársku starostlivosť poskytuje Asociácia samaritánov Slovenskej republiky. S podporou a pomocou PSK sa vybudovala aj nová prístupová cesta na horu Zvir, kam sa tak pohodlne dostanú aj imobilní či starší pútnici.
Duchovná služba
Najdôležitejšou súčasťou tohto miesta je to, čo je jeho podstatou. Je to prítomnosť Boha. Prítomnosť Božej Matky, Presvätej Bohorodičky. Ľudia sem prichádzajú práve preto, aby sa stretli s Bohom, zažili jeho lásku a milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia, aby zažili silu modlitby, moc spoločenstva Cirkvi a mohli svoj život viesť v súlade s Božím slovom, ktoré sa tu denne ohlasuje. Na hore Zvir už niekoľko rokov funguje každodenná spovedná služba, slávi sa každý deň svätá liturgia a taktiež rôzne iné bohoslužby a obrady. To sú prostriedky, cez ktoré ľudia prežívajú obrátenie na ceste k spáse a zároveň je to odpoveď na pozvanie Panny Márie. Pôsobil som na hore Zvir osem rokov ako duchovný správca a sám môžem svedčiť o milostiach, ktoré mnohí ľudia na tomto milostivom mieste prijali. Kiež každý z nás nanovo môže počuť a dať odpoveď na toto Božie volanie.
