SVEDECTVO (Anička & Adam; foto: flickr.com)
Po vyčerpávajúcich skúsenostiach s drogami sa začala moja nová cesta. V tom čase som nastúpil do telekomunikačnej spoločnosti ako operátor call centra. Tam som spoznal svoju terajšiu priateľku Aničku. Bola aktívna vo viere. Navrhla mi, aby som sa dal pokrstiť a prijal vieru, lebo je to tá najúžasnejšia vec, ktorú človek na zemi môže mať. Učila ma všetko od začiatku, od prežehnania po prvé modlitby. Chodili sme na rôzne miesta (Butkov, Turzovka, Medžugorie). Bol to pre mňa úžasný zážitok. Začal som si robiť prípravu na krst, sväté prijímanie aj birmovku. Bolo to aj preto, lebo mi dala podmienku, že ona chce za manžela katolíka. Robil som to však aj pre seba. Som jej veľmi vďačný za tieto dary a okamihy, ktoré s ňou a s Ježišom môžem tráviť. Dala mi tej najkrajší dar, ktorý som celý život hľadal. Našiel som to, čo mi chýbalo. Za to jej patrí veľká vďaka.
Ja som však pocítila, že som nebola so svojím budúcim manželom fyzicky, ale duchovne. A tu musím ešte podotknúť, že keď som prosila za svojho budúceho manžela u Pátra Pia, bola som v San Giovanni Rotondo so svojou sesternicou, ktorá prosila o dieťatko. Doktori jej povedali, že nemôže otehotnieť. A otehotnela. Svojmu dieťatku dala meno Adam. To isté meno má môj priateľ.
Začiatky boli dosť ťažké. Zažívala som s ním krásne veci, ale aj veľmi ťažké. Klamal ma, hral hazardné hry, fetoval… Bolo to pre mňa náročné. Po štyroch mesiacoch chodenia sme vycestovali do Medžugoria. Ja tam chodím desať rokov. O štyri mesiace sme tam išli znova. Po návrate som zistila, že zasa fetoval, klamal ma. Rozhodla som sa tento vzťah ukončiť. Pol roka sme sa nevideli. Často som na neho myslievala. Kňazi mi radili, nech mu dám ešte šancu, že nemôžem hneď chcieť, že prestane so všetkým, vzhľadom na jeho minulosť. Ja som nesúhlasila.
Keďže som dosť trpela, vybrala som sa po štvrtýkrát do San Giovanni Rotondo po radu za Pátrom Piom. Ako som sa modlila pri jeho tele a pozerala na neho, cítila som, že sa mám k Adamovi vrátiť. No bojovala som s tým. Môj spovedník, tiež kapucín ako Páter Pio, mi hovoril, že Adam sa len pošmykol, že sa mám s ním porozprávať, pomôcť mu. Inak tohto úžasného spovedník, som si vymodlila a svätý Páter Pio mi ho doslova poslal. Pretože keď ešte Páter Pio žil na zemi, povedal jednej rehoľnej sestre, že sa postará o dvoch kapucínov. Jeden už odišiel do večnosti. Druhým je môj vymodlený spovedník, ktorý ma sprevádza už desať rokov. Nesmierne mi pomáha, je mojou obrovskou oporou, radcom, vodcom. Hneď na to, ako som sa vrátila zo San Giovanni Rotondo, som išla do Medžugoria. Pätnásť rokov si píšem denníky, všetky dátumy a časy mám poznačené tam.
V práci sa často menili ľudia. Niektorí noví poznali Adama a rozprávali mi o ňom, kde žije a čo robí. To bolo pre mňa ešte horšie. Na sviatok Zoslania Svätého Ducha som to nevydržala a napísala som mu smsku. Kým sme sa stretli, dlho sme si písali. Myslela som, že keď sa s ním stretnem, utvrdím sa v tom, že ho nechcem. No stal sa presný opak. Zaľúbila som sa do neho ešte viac ako predtým. V živote sa mi nestalo, aby som sa k niekomu vrátila dvakrát. Adam je výnimkou. Ani on sa k nikomu dvakrát nevrátil. Bolo to veľmi silné. Teraz sme spolu siedmy mesiac. Nový rok sme opäť oslávili spolu v Medžugorí, kde sme spoznali úžasných ľudí (i otca Rasťa, ktorý nám navrhol vydať takto svedectvo).
Na záver chcem povedať, že naše myšlienky a plány sú úplne iné ako myšlienky nášho Pána Ježiša. On najlepšie vie, čo skutočne potrebujeme. Nie my. Ja som si vysnívala takého priateľa, akého som chcela, no Ježiš mi poslal do cesty toho, ktorého som potrebovala. A potrebovať je viac, ako len chcieť. S Adamom sme obrovské protiklady, a predsa sa nesmierne priťahujeme. Náhoda neexistuje a všetko sa deje z nejakého dôvodu. Nech je oslávené Božie meno.
(dokončenie z minulých čísel)