(Marián Sterančák) Raz som čítal príbeh o otcovi, ktorý stratil svojho jediného syna pri tragickej nehode. Celý jeho svet sa zrútil. Po tejto strašnej nehode povedal: „V živote sa mi otvárali tri cesty: zúfalstvo, alkohol alebo Kristus. Vybral som si Krista – to je miesto, odkiaľ prichádzala sila, aby som dokázal prekonať túto ťažkú situáciu vo svojom živote.“ Ježiš sa opýtal slepcov: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“ Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ Najprv sa ich pýta: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Teda aká veľká je vaša viera. A následne pri uzdravení im povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“

Náš život v Kristovi je spolupráca medzi Ježišom a nami. Viera je súčasť spolupráce. Kristus bez nej nemôže pracovať v nás. Ňou obraciame svoju tvár k jeho tvári. On sa chce pozrieť do našej tváre. A je smutné, že sa často vyhýbame tomuto pohľadu. V našom živote sme často obklopení tmou. Cez vieru môžeme vstúpiť do svetla. Ak sa naša tvár obráti k Bohu, aj naše oči zistia, že každý deň nášho života sa bude stávať viac a viac žiariacim. Závoj medzi Bohom a nami sa stratí. Slepci prišli k Ježišovi so svojou slepotou. Dotkol sa ich a oni boli uzdravení. My taktiež môžeme prísť k Ježišovi. A on sa nás rovnako opýta: „Veríš, že to môžem urobiť?“