UDALOSŤ (Jaroslav Girovský; foto: cruxnow.com/3bp.blogspot.com)
Predošlé týždne poznačili život na celej Zemi a výnimkou neostal ani najmenší štát sveta. Aj Svätý Otec František sa usiloval robiť kroky boja s pandémiou i kroky, ktoré by pomohli trpiacim.
Prvý prípad nákazy koronavírusom bol vo Vatikáne zistený 5. marca. Hneď na to boli ambulancie vatikánskeho zdravotného strediska zatvorené z dôvodu dezinfekcie. 10. marca sa z dôvodu zamedzenia šírenia choroby pre turistov uzavrelo Námestie sv. Petra, vatikánske múzeá, nekropoly pod Bazilikou sv. Petra, múzeá v letnej rezidencii pápežov v Castel Gandolfe a múzeá pápežských bazilík.
Aby Svätý Otec uľahčil nepriaznivú ekonomickú situáciu, 10. marca dočasne znížil nájom v nehnuteľnostiach, ktoré Vatikán prenajíma, a 12. marca poslal na pomoc miestnej charite stotisíc eur.
V nedeľný podvečer 15. marca Svätý Otec urobil púť do rímskych chrámov Santa Maria Maggiore, aby si uctil ikonu Salus populi Romani, a do Chrámu sv. Marcela, aby sa pomodlil pri kríži. Pamätal na nakazených, zomrelých, ich príbuzných a priateľov, ale aj na zdravotníkov a tých, ktorí v ťažkom čase slúžili spoločnosti.
V rímskej diecéze pribudli 20. marca štyri mimoriadne azylové domy pre bezdomovcov. Svätý Otec František tiež 27. marca daroval tridsať respiračných prístrojov talianskym a španielskym nemocniciam.
Milióny ľudí sa 27. marca o osemnástej hodine spojilo v kajúcej pobožnosti za ukončenie pandémie, ktorú v živom prenose mnohých televízií viedol Svätý Otec. Po úvodných čítaniach zo Svätého písma predniesol zo stredu Námestia sv. Petra svoju meditáciu. Vyzval objať kríž tejto doby, ale vysvetlil, že to je možné len v nádeji, ktorou je sila viery. Následne vyšiel na priečelie baziliky, kde si uctil prinesenú ikonu Salus populi Romani a kríž z Kostola sv. Marcela. Potom bola v átriu pred vstupom do baziliky vystavená Eucharistia. Po prosebnej modlitbe Svätý Otec udelil mimoriadne eucharistické požehnanie Urbi et orbi, ktoré bolo spojené s možnosťou získať úplné odpustky aj sledovaním priamych prenosov cez médiá.
Noviny Talianskej biskupskej konferencie Avvenire priniesli 24. marca správu, že pre pandémiu zomrelo asi šesťdesiat talianskych kňazov. Nakazení boli aj biskupi a vírus neobišiel ani kardinálov. 30. marca bolo ochorenie zistené u kardinála Angela De Donatisa, ktorý bol hneď hospitalizovaný, a jeho stav sa do Veľkej noci výrazne zlepšil.
Ako 8. apríla informoval hovorca Svätej stolice Matteo Bruni, celkový počet prípadov infekcie koronavírusom v rámci Vatikánu bol osem, pričom dve z osôb boli už k času vyhlásenia uzdravené.
Pandémia zanechala nezvyčajnú stopu na prežívaní Veľkej noci aj vo Vatikáne, keďže sa uskutočnila bez ľudí a mnohé bohoslužby boli v iných či skromnejších priestoroch. Taktiež veľkopiatková zbierka pre Svätú zem bola preložená na 13. september, teda na nedeľu pred sviatkom Povýšenia svätého Kríža.
Ako informovalo 15. apríla tlačové stredisko, Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj zriadilo špeciálnu komisiu, ktorá má analyzovať a reflektovať sociálno-ekonomické a kultúrne výzvy budúcnosti. Zamerajú sa napríklad na pomoc miestnym cirkvám a ich reakcie na vzniknuté krízové situácie.
Svätý Otec František daroval 22. apríla desať pľúcnych ventilátorov do Sýrie a tri do Jeruzalema a v nasledujúci deň pápežových menín, ktorý nesie meno sv. Juraja, bolo niekoľko dýchacích prístrojov odovzdaných aj nemocniciam v Rumunsku, Španielsku a Taliansku.
Vatikán začal 4. mája s postupným uvoľňovaním obmedzení.
Ikona Salus populi Romani
Byzantská ikona Presvätej Bohorodičky, ktorá drží na rukách malého Ježiša, je umiestnená v paolínskej kaplnke baziliky Santa Maria Magiore v Ríme. Ikona prišla do Ríma v roku 590 za pápeža Gregora Veľkého pravdepodobne z Kréty.
Zobrazuje scénu, pri ktorej Matka objíma pravou rukou dieťa sediace na jej ľavej ruke. Je oblečená do tmavomodrého plášťa so zlatým lemovaním. Na rímskej ikone má Bohorodička na čele kríž, namiesto hviezd na čele a pleciach, ktoré bývajú na ikonách neskorších storočí. Máriina ruka neukazuje na Ježiša, ale smeruje nadol, k osobe stojacej pred ikonou, v žehnajúcom geste – vystiera palec, ukazovák a prostredník, čo symbolizuje trojičné tajomstvo, pričom malíček a prstenník sú zohnuté a spojené na znak spojenia božskej a ľudskej prirodzenosti v osobe Krista. Bohorodička má na prostredníku pravej ruky prsteň ako znak dôstojnosti a hodnosti. Autorstvo ikony Salus populi Romani je prisudzované sv. Lukášovi, ktorý ho namaľoval v Jeruzaleme, odkiaľ ho sv. Helena v štvrtom storočí dopravila do Konštantínopola.
Pomenovanie Salus populi Romani, čo doslovne znamená Spása rímskeho ľudu, je starodávny mariánsky titul, hoci jeho pôvod siaha do predkresťanských čias. Ikonu Salus populi Romani nariadil pápež Gregor Veľký v roku 593 nosiť počas veľkonočných osláv v procesii po Ríme na zastavenie moru. Pápež Pius V. v roku 1571 pred ikonou vymodlil víťazstvo v bitke pri Lepante. Pápež Gregor XVI. sa modlieval pred ikonou v roku 1837 za skončenie cholerovej epidémie. O rok neskôr dal Bohorodičku a Krista na ikone korunovať.
Milostivý kríž z Kostole sv. Marcela
Milostivý kríž veľkých rozmerov s Kristovou sochou z dreva sa uchováva v bočnej kaplnke Kostola sv. Marcela na Via del Corso neďaleko Piazza Venezia. Mesto Rím si pred týmto krížom s ukrižovaným Kristom pripomína záchranu z morovej nákazy v roku 1522.
Úcta k rozmernému krížu s drevenou postavou Ukrižovaného vzrástla 23. mája 1519, keď požiar celkom zničil kostol, v ktorom sa kríž nachádzal na hlavnom oltári. Kríž sa však medzi tlejúcimi zvyškami chrámu našiel úplne neporušený a pri ňom horela malá olejová lampička. Odvtedy sa každý piatok skupina veriacich schádza na modlitbu pred krížom. 8. októbra 1519 nariadil pápež Lev X. vybudovať nový chrám, do ktorého bol kríž umiestnený.
O tri roky neskôr, keď mesto zasiahol tzv. veľký mor, vyniesli Rimania kríž do ulíc, a to aj napriek zákazom, ktoré mali zabrániť šíreniu epidémie. Kríž bol nosený ulicami Ríma k Svätopeterskej bazilike. Jeho putovanie trvalo šestnásť dní, od 4. do 20. augusta 1522. S postupujúcimi sprievodmi mor začal ustupovať. Keď sa sprievod vrátil späť do kostola, morová epidémia úplne zmizla.
Od roku 1600 sa sprievody s krížom stali súčasťou slávení svätých rokov. Na jeho zadnej strane je zoznam pápežov a dátumy jubilejných rokov. V roku 2000 sv. Ján Pavol II. s týmto krížom slávil vyvrcholenie Veľkého jubilea.
