UDALOSŤ (Marek Pribula; foto: archív rodiny Pribulovej)
Pred desiatimi rokmi, 18. mája 2010, počas operácie v Bratislave zomrel otec Marek Pribula, otec rodiny, gréckokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg a žurnalista. Bol to človek plný entuziazmu, plánov, vízií a nápadov. Kňaz, ktorý sprostredkoval mnohým živého Krista, slúžil a bol pripravený slúžiť. Jeho otvorenosť a inšpiratívnosť bola fascinujúca. Preto bol obľúbený v spoločnosti i v Cirkvi a mal mnoho priateľov a spolupracovníkov z akademickej pôdy na Slovensku, ale aj v zahraničí. Spomínať plodný život profesora Marka Pribulu budeme aj na svätej liturgii 24. mája 2020 o 10.00 hod. v gréckokatolíckom Chráme Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Sekčov v Prešove.
Otec Marek Pribula sa narodil 5. apríla 1974 v Prešove. Stredoškolské vzdelanie nadobudol na gymnáziu v Lipanoch, vysokoškolské teologické vzdelanie ukončil na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. 19. marca 1998 prijal z rúk prešovského gréckokatolíckeho biskupa Mons. Jána Hirku kňazské svätenie a nastúpil do pastoračnej služby v Miklušovciach. Popri kňazskom poslaní sa rozhodol uplatňovať svoje schopnosti aj vo výchove a vzdelávaní a vydal sa na akademickú cestu.
Akademický postup Marka Pribulu sa začal v roku 1997 absolvovaním štúdií v odbore katolícka teológia. V roku 2000 získal na Katolíckej univerzite v Lubline akademické tituly Mgr. a ThLic. v odbore pastorálna teológia – spoločenská komunikácia. V roku 2002 získal na Katolíckej univerzite v Ružomberku akademický titul PaedDr. v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov. V tom istom roku ukončil dizertačné konanie v odbore katolícka teológia na Univerzite Komenského v Bratislave a bola mu udelená vedecká hodnosť PhD. Katolícka univerzita v Ružomberku bola inštitúciou, na ktorej sa v roku 2004 habilitoval a bol mu udelený akademický titul docent v študijnom odbore katolícka teológia. Svoj vedecký postup ukončil v roku 2008 úspešným inauguračným konaním na Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave a vedeckou radou tejto inštitúcie mu bol udelený titul profesor. V publikačnej činnosti bol veľmi aktívny, napísal mnoho monografií a článkov do časopisov a novín, ktoré sú dodnes aktuálne.
V rokoch 1997 – 2000 pôsobil ako asistent na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Lubline. V rokoch 1999 – 2002 bol diecéznym vikárom a hovorcom Prešovského biskupstva pre masmédiá a v rokoch 1998 – 2001 predsedom redakčnej rady časopisu Slovo. Práve počas tohto jeho pôsobenia redakciu zastihla tragická smrť šéfredaktora Blažeja Krasnovského a otec Marek bol jedným zo záchrancov vydávania časopisu. Jeho aktivity sa však stále viac zameriavali na akademickú pôdu. V rokoch 2001 – 2002 bol predsedom akademického senátu GTF PU, kde pôsobil ako odborný asistent a neskôr ako prodekan. Od roku 2007 až do svojej smrti pôsobil najprv ako vysokoškolský pedagóg, neskôr ako prorektor a napokon ako rektor Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove. V tom čase bol najmladším rektorom na Slovensku. Okrem iného bol členom viacerých významných vedeckých grémií doma i v zahraničí, ako aj vedeckých rád viacerých vysokých škôl a komisií. V akademickom pôsobení sa zameriaval na oblasti teológie, etiky, sociálnej a mediálnej komunikácie a poradenstva.
Na Vysokej škole medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove bol garantom na Slovensku jediného študijného programu sociálne služby a poradenstvo. Po zvolení za rektora tejto vysokej školy povedal: „Ambíciou školy nemá byť stavanie na čo najväčšom počte študentov, ale na kvalitných učiteľoch. Uplatnenie absolventov v praxi je najlepším zrkadlom kvality vzdelávania, ktoré poskytuje ktorákoľvek škola. Prvoradou úlohou je personálna stabilizácia a seriózna výskumná činnosť.“
Osobný život Marka Pribulu ako gréckokatolíckeho kňaza bol spojený so službou veriacim. Bol ženatý, s manželkou Renátou uzavrel sviatosť manželstva 15. novembra 1997. Mali tri deti: Júliusa, Marka a Aničku. Jeho jedinou farnosťou, kde pôsobil v rokoch 1998 – 2003, boli Miklušovce. Tu po jeho pôsobení ostal zrekonštruovaný gotický chrám. V rokoch 2000 až 2001 spravoval excurrendo aj susednú farnosť Klenov. Jeho životná cesta na tejto zemi sa skončila po vážnej a krátkej chorobe 18. mája 2010.
Svedectvom jeho života sú živé spomienky najbližších. Tých, ktorí ho poznali dlhé roky, i tých, ktorí ho nestihli za ten krátky spoločný čas spoznať. Ich slová odhalia to, čo curriculum vitae nedokáže povedať.
S otcom Markom sme boli dlhoroční priatelia, ktorých spojila solivarská fara, kde sme sa prvýkrát stretli. Máme množstvo zážitkov. Za všetky spomeniem jeden. Po pracovnom programe na KBS v Bratislave sme zašli do reštaurácie Harmónia, kde sme stolovali a náš obed trval do večere, pretože sme chrlili množstvo nápadov. Všetky veci sme si nechali v aute, a tak sme nemali so sebou žiadny papier. Písal som na servítky, aby sme to všetko zachytili a nezabudli na to. Bolo to veľmi inšpiratívne stretnutie, na ktoré sa nedá zabudnúť. Taký bol Marek. Nevedel odpočívať, vždy mal v talóne niečo nové. Vždy mal nejaký plán. Vždy bol otvorený novým výzvam. Jednoducho, mal neuveriteľný ťah na bránku. Ďakujem zo srdca, otec Marek, za spoločné chvíle v práci i v súkromí. Ďakujem a dovidenia v nebi. (Gabriel Paľa)
Keď sme s manželkou Máriou a synom Benjamínom prišli na Slovensko, nebolo to vôbec jednoduché. Mal som veľmi zmiešané pocity. Do tohto môjho „vesmíru“ vstúpil otec Marek, ktorý ma ako vtedajší prodekan zasväcoval do akademického sveta na Slovensku. A môžem nielen konštatovať, ale aj svedčiť o tom, že som stretol skvelého človeka plného energie, odborníka vo svojej oblasti. Pomáhal mi nielen sa etablovať na fakulte, ale mne a manželke sa venoval aj v súkromí. Stretol som priateľa, ktorý mi bol ochotný podať pomocnú ruku hoci aj o polnoci. Bol dobrosrdečný a plný humoru, čo som na ňom obdivoval a obdivujem dodnes. (Kamil Kardis)
Večná mu pamiatka!
