SLOVO V RODINE (Peter Jakub; foto: pexels.com)
Aké majú dnes kresťania možnosti v otázkach plánovania rodičovstva? Ak nie je práve čas počať ďalšie dieťa, čo môžu robiť? Kedy manželia môžu „byť spolu“? Len keď chcú počať dieťa alebo aj inokedy?
Keď som vstupoval do manželstva, jednou z otázok, ktorú sme s manželkou rozoberali, bol počet našich detí. Ona mala jednu sestru a ja pochádzam zo siedmich súrodencov. Zhodli sme sa na tom, že ak Boh dá, chceli by sme mať spoločne päť detí. Božie slovo v Knihe Genezis hovorí o kráse stvorenia a výnimočne vyzdvihuje krásu manželstva a jeho úlohy v Božom pláne („Boh ich požehnal a povedal im: ,Buďte plodní, množte sa…‘“; porov. Gn 1, 28). Sme jeho súčasťou, a neboli by sme tu, ak by naši rodičia tento Boží plán nežili.
O požehnaní plynúcom z plodnosti a z daru odovzdávania života azda nepochybuje nikto, veď „korunou starcov sú ich detné deti a synovia hrdí na svojich otcov“ (Prísl 17, 6). Každý národ si uvedomuje, že dieťa je požehnaním a určite všetci manželia vedení Božím plánom túžia aj po tomto dare života. „Plodnosť manželskej lásky sa však neobmedzuje len na plodenie detí, i keby bola chápaná v jej vlastnom ľudskom rozmere: rozširuje sa a obohacuje všetkými tými plodmi mravného, duchovného a nadprirodzeného života, ktoré otec a matka na základe svojho povolania majú odovzdať deťom a skrze ne Cirkvi a svetu,“ vysvetľuje svätý Ján Pavol II. vo Familiaris Consortio.
Ak chcú byť manželia naozaj kresťanmi, podriaďujú sa Božiemu poriadku, ktorý by človek nemal meniť. Keď sme prijali do našej rodiny druhé a tretie dieťa, nastali v zdravotnom stave manželky vážne komplikácie. Lekári nám neodporučili mať ďalšie deti a odporúčali „pomoc“ v podobe antikoncepcie. Tú sme odmietli. Čo teraz? Je správne odmietnuť svojho manžela po zvyšný čas manželstva, keďže neplánujeme darovať život? Nebudeme intímne spolu žiť? Alebo to riešiť inak?
Boh ustanovil manželstvo pre spoločné dobro manželov a sexuálny život je jeho krásnou súčasťou. Veď apoštol Pavol napísal Korinťanom: „Neodopierajte sa jeden druhému, iba ak na určitý čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa venovali modlitbe, a potom buďte zase spolu, aby vás satan nepokúšal, keby ste sa nemohli ovládnuť.“ (1 Kor 7, 5) Sviatostné manželstvo je celoživotné spoločenstvo muža a ženy, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí (KKC, čl. 1601).
Aké sme mali možnosti ako kresťanskí manželia, keď sme vedeli, že nie je čas, aby sme mohli darovať nový život? Boh predsa musel naplánovať niečo, čo je v súlade s jeho plánom. V tomto ťažšom čase nám zachránil náš vzťah a vzájomné darovanie sa v láske cez štýl života, ktorý sme už poznali. Od začiatku manželstva sme žili podľa zásad zodpovedného rodičovstva – konkrétne Billingsovu ovulačnú metódu („Všetko má svoj čas, každá vec pod nebom má svoj čas… čas objímať a čas zdržiavať sa objímania…“ (Kaz 3, 1 – 13)). Už svätý pápež Pavol VI. v encyklike Humanae Vitae pred viac ako päťdesiatimi rokmi napísal, že manželská láska vyžaduje od manželov, aby dobre poznali svoje poslanie týkajúce sa zodpovedného rodičovstva. Z pohľadu biologických procesov to znamená poznať a rešpektovať ich. Zodpovednými rodičmi sú tí, ktorí sa po rozumnej úvahe a s veľkodušnosťou rozhodli prijať väčší počet detí alebo ktorí sa z vážnych dôvodov a zachovávajúc pritom morálne príkazy rozhodli na určitý alebo neurčitý čas nesplodiť ďalšie dieťa. Ak teda pre odstupy medzi jednotlivými pôrodmi jestvujú primerané dôvody, ktoré pochádzajú z telesného alebo duševného stavu manželov alebo z vonkajších okolností, podľa učenia Cirkvi manželia môžu sledovať prirodzený rytmus obsiahnutý v plodivých schopnostiach tak, že budú manželsky obcovať iba v neplodnom období, a tak kontrolovať pôrodnosť, aby sa morálne učenie, ktoré vysvetľujeme, v ničom neporušilo.
Možno by niekto povedal, že je to kresťanská antikoncepcia. Nie je. V manželskom živote vznikajú situácie, kde manželia spoločne a z vážnych dôvodov nechcú splodiť nový život, ale chcú si navzájom prejavovať lásku aj darovaním sa v intímnom zjednotení. Mohli by brániť počatiu antikoncepciou v akejkoľvek podobe. Alebo, ak chcú ostať mravne čistí, zrieknu sa intímneho zjednotenia v plodnom období a manželsky sa zjednocujú v ostatnom čase. Kým pri antikoncepcii manželia konajú proti novému životu, tu sa zdržiavajú konania, ktoré by k novému životu mohlo viesť. Nejdú proti dobru, iba sa ho zdržiavajú. Zdržať sa dobra a konať priamo proti nemu je rozdiel. Ale ak to nerobia z vážnych dôvodov, je aj toto ich konanie morálne zlé.
Antikoncepcia je spôsob konania, ako nemať deti, a pritom sa ničím neobmedzovať. Ani zabitím plodu v najranejšom štádiu vývoja. Prirodzené plánovanie rodičovstva je založené na spolupráci manželov, ich poznaní sa nielen z biologickej, ale i osobnostnej stránky a na vzájomnej tolerancii. Týka sa všetkých rozmerov osoby: tela, duše i ducha. Manželský akt je tu vždy svedectvom o pravej a celkom správnej láske rešpektujúcej Boží plán vložený do prirodzenosti muža a ženy. Antikoncepcia nerešpektuje Boží plán a spôsobuje, že láska sa oberá o osobnostný rozmer a vedie k sebectvu a vzájomnému odcudzeniu.
Billingsova ovulačná metóda nie je jediným spôsobom zodpovedného rodičovstva. Existuje ešte symptotermálna alebo NaPro Technology metóda. Nás s týmto prirodzeným poriadkom ešte pred manželstvom oboznámili naši rodičia (za čo im ďakujem). Možno niekoho prekvapilo, že sme chceli päť detí, ak Boh dá. Máme právo si to určiť? Túžili sme po piatich deťoch, ale od začiatku sme boli otvorení okolnostiam, ktoré môžu tento plán zmeniť. Otvorení spolupracovať na Božom pláne, veď sám nás touto úlohou poveril, dokiaľ budeme vládať a okolnosti nám to dovolia.
Spočiatku, keď neboli žiadne problémy, vzájomne prejavovaná láska bola často nad metódou a nebrali sme ju úplne striktne. Moja manželka si záznamy svojho reprodukčného cyklu robila pred manželstvom aj počas neho. A tak keď nastali zdravotné komplikácie, sme sa v zodpovednosti k sebe navzájom i k našej rodine rozhodli plánovať počatie ďalších detí s ohľadom na odborný názor lekára na zdravie manželky. A tak nám Pán požehnal štvrté i piate dieťa, ktoré nás však v piatom mesiaci tehotenstva predčasne opustilo a čaká na nás vo večnosti. O rok sme vnímali, že Boh nás pozýva prijať aj ďalšie dieťa, že to zvládneme. A tak šiestym požehnaním pre nás sa stal náš najmladší syn.
Veľmi málo ľudí hľadá cestu pravdy pre svoje manželstvo a veľa ich podľahne jednoduchšej ceste cez antikoncepciu. Často iba preto, lebo sa nedostanú ku kvalitným informáciám a nepoznajú prirodzené plánovanie rodičovstva. To spôsobuje mnoho zranení. Preto na kurze pre snúbencov, ale aj manželov u nás v Centre pre rodinu na Sigorde hovoríme o prirodzených metódach plánovaného rodičovstva. Navyše sú tieto metódy nielen zdravé a zadarmo, ale aj ekologické. Hormonálnou antikoncepciou sa do prírody a prostredia dostáva veľké množstvo ženských hormónov. Nepoznám čističky na vodu, ktoré dokážu odstrániť hormóny.
Plánovanie rodičovstva neslúži len na to, aby sme nemali deti, ako si to niektorí myslia. Je to spôsob, ako nájsť najvhodnejší deň na počatie nášho bábätka. No a v čase, keď začína prevládať neplodnosť, je to veľmi dôležité. Navyše vďaka denným záznamom môže žena zistiť oveľa skôr rôzne ochorenia (poruchy štítnej žľazy, nedostatočné hladiny hormónov napr. v luteálnej fáze cyklu, cysty, polypy, karcinóm krčka maternice…).
Na poznanie niektorej z metód prirodzeného plánovaného rodičovstva nestačí preštudovanie plagátu alebo nejaká dobrá rada kamarátky, ako to funguje. Ide o vedeckú metódu, ktorú sa treba naučiť pod dohľadom lektorov a odborníkov a ktorá má svoje presné pravidlá. Investujte do vzájomného vzťahu a naučte sa stať darom sami sebe navzájom.
