SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: Úrad vlády SR)
Svätý Otec pred modlitbou Anjel Pána zameral svoje slová povzbudenia na prípravu pred sviatkami Narodenia Pána.
„Ježiš Kristus k nám prichádza každý deň nášho života a vráti sa v sláve na konci časov. Táto istota nás privádza hľadieť na budúcnosť s nádejou, tak ako nás k tomu vyzýva prorok Izaiáš, ktorého slová inšpirované Svätým Duchom nás budú sprevádzať počas celého Adventu. V prvom dnešnom čítaní prorok Izaiáš predpovedá, že ,v ostatných dňoch vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky‘ (Iz 2, 2). Pánov chrám v Jeruzaleme je znázornený ako miesto, na ktoré sa budú zbiehať a na ktorom sa stretnú všetky národy. Po vtelení Božieho Syna sa Ježiš Kristus sám zjavil ako pravý chrám. Izaiášova grandiózna vízia je teda Božím prísľubom a núti nás osvojiť si konanie pútnika kráčajúceho za Kristom, ktorý je zmyslom a koncom celých dejín. Tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, ju môžu nájsť iba vtedy, keď pôjdu cestami Pána. Na druhej stane však zlo a hriech pochádzajú z toho, že jednotlivci a spoločenské skupiny uprednostňujú cesty nadiktované ich egoistickými záujmami, ktoré vyvolávajú konflikty a vojny. Advent je vhodným časom prijať príchod Ježiša, ktorý prichádza ako ohlasovateľ pokoja, aby nám ukázal Božie cesty. V dnešnom evanjeliu nás Ježiš vyzýva, aby sme boli pripravení na jeho príchod: ,Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán‘ (Mt 24, 42). Bdieť neznamená mať otvorené fyzické oči, ale mať srdce, ktoré je slobodné a nasmerované tým správnym smerom, čiže pohotové darovať sa a slúžiť. Toto znamená bdieť. Sen, z ktorého sa musíme zobudiť, má meno ľahostajnosť, márnivosť, neschopnosť vytvárať skutočné medziľudské vzťahy, neschopnosť ujať sa osamelého, opusteného alebo chorého brata, či sestry. Očakávanie príchodu Ježiša Krista teda možno preložiť ako úsilie o bdelosť. Ide najmä o schopnosť údivu nad Božím konaním, nad jeho prekvapeniami, ako aj o to, aby sme mu v našom živote dali prvé miesto. Bdieť tiež konkrétne znamená byť pozorným voči našim blížnym v ťažkostiach, všímať si ich potreby, nečakať na to, kým nás dotyčný alebo dotyčná požiada o pomoc, ale naučiť sa predvídať, konať vopred, tak ako to Boh neustále robí voči nám. Nech nás Mária, bdejúca Panna a Matka nádeje, vedie na tejto ceste, nech nám pomáha obrátiť náš pohľad na ,Pánov vrch‘, na obraz Ježiša Krista, ktorý k sebe priťahuje všetkých ľudí a všetky národy.“ (príhovor z 1. decembra 2019)
„Sen, z ktorého sa musíme zobudiť, má meno ľahostajnosť, márnivosť, neschopnosť vytvárať skutočné medziľudské vzťahy, neschopnosť ujať sa osamelého, opusteného alebo chorého brata, či sestry.“ (Svätý Otec František)
