(Jozef Kellö) Každým dňom sme bližšie k svojej smrti a k miestu na cintoríne. Zdá sa, že pomaly, ale isto prechádzame zo života do smrti. Nie je to radostná vyhliadka, na narodeniny niet čo oslavovať. Iba ak mojím koncom nie je cintorín, ale nebeská radosť a prebývanie s Ježišom. V tom prípade som každý deň bližšie k stretnutiu s milovaným Pánom, a teda prechádzam zo smrti do života. Počúvam jeho hlas? Mám večný život?