SLOVO NA TÉMU (Jaroslav Coranič; foto: archív ABÚ)
Pád komunistického totalitného režimu v Československu v novembri 1989 priniesol priaznivé zmeny aj pre Gréckokatolícku cirkev. Pre ňu sa de facto skončilo takmer štyridsaťročné prenasledovanie a konečne mohlo prísť k jej úplnej rehabilitácii a rozvinutiu jej činnosti vo všetkých sférach.
Už mesiac po udalostiach zo 17. novembra 1989 bol 21. decembra 1989 pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za siedmeho sídelného prešovského biskupa s pôsobnosťou pre celé územie Československa jeho dovtedajší ordinár Mons. Ján Hirka (1989 – 2002). Biskupskú vysviacku prijal od kardinála Mons. Jozefa Tomka v Prešove v sobotu 17. februára 1990 v prešovskej mestskej hale za veľkej účasti biskupov z celého sveta, kňazov i veriacich. Na druhý deň sa v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa konala jeho slávnostná intronizácia. Nového biskupa čakalo dosiahnutie plnej rehabilitácie cirkvi, prinavrátenie biskupskej rezidencie, farských chrámov, kňazského seminára či bohosloveckej fakulty.
Postupne sa od roku 1990 Gréckokatolíckej cirkvi podarilo získať naspäť svoju rezidenciu v Prešove a takmer všetky svoje chrámy a farské budovy. Uvoľnená biskupská rezidencia však ostala po odchode pravoslávnych vo veľmi zlom stave. Všetky priestory zívali prázdnotou, keďže zovšadiaľ bol odnesený nábytok. V budove zostali iba holé veraje dverí a prahov, bola zničená celá elektrická inštalácia i rozvody, dokonca boli odmontované vypínače a všetky svietidlá, taktiež boli zničené všetky zariadenia sanitárnej techniky. Vzácny krištáľový luster ležal na podlahe jednej z miestností. Biskupská rezidencia v stave, v akom sa nachádzala, nebola v tom čase obývateľná. Rozsiahla rekonštrukcia sa vykonávala za dobrovoľnej brigádnickej pomoci veriacich a bohoslovcov, za finančnej podpory viacerých zahraničných nadácií a štátu.
Obnova vzdelávania
Budova bývalej bohosloveckej vysokej školy po roku 1950 pripadla viacerým majiteľom. Začiatkom 70. rokov MsNV v Prešove rozhodol, že na tomto mieste „treba“ postaviť novú budovu divadla. Na základe tohto rozhodnutia bola v rokoch 1973 – 1974 budova gréckokatolíckeho seminára a akadémie zbúraná a na tomto mieste sa začalo stavať nové divadlo.
Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo 3. mája 1990 zákon č. 163/1990 o bohosloveckých fakultách, ktorým bola, okrem iného, zriadená aj Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta. Súčasne bola začlenená do Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Keďže pôvodná budova bola zbúraná, fakulta i seminár mali sídliť v bývalej budove sirotinca. Tú však Pravoslávna cirkev užívala až do 10. augusta 1990. Otvorenie akademického roka sa preto uskutočnilo až 3. novembra 1990. Prvým dekanom obnovenej fakulty sa stal doc. Vladimír Poláček a prvým rektorom seminára Vasiľ Kormaník. Do Prešova sa po zriadení fakulty postupne premiestnili aj bohoslovci, ktorí dovtedy študovali na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave.
Počas prvého akademického roka bolo na fakulte prvýkrát na území bývalého Československa štúdium sprístupnené aj laikom, mužom aj ženám. V nasledujúcom roku časť štúdia prebiehala v areáli biskupského paláca. O rok neskôr biskup Ján Hirka poskytol fakulte budovu, v ktorej pred rokom 1989 sídlila Pedagogická fakulta UPJŠ. Tieto priestory boli pred rokom 1950 využívané Gréckokatolíckou cirkvou na vzdelávanie mládeže. Od roku 1992 sa budova stala domovom súčasnej Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, ktorá sa rozhodujúcou mierou zaslúžila o doplnenie veľkého nedostatku gréckokatolíckych kňazov po roku 1989.
Budova bývalého sirotinca ostala po odchode fakulty plne k dispozícii kňazskému semináru. Pre potreby moderného seminára v súvislosti s narastajúcim počtom bohoslovcov však čoskoro ani táto budova kapacitne nevyhovovala. V roku 1994 sa preto začala generálna rekonštrukcia, ktorá bola ukončená 21. novembra 1996. Na posviacke a slávnostnom otváracom ceremoniáli sa zúčastnil aj vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč. Od toho času kňazský seminár sídli v týchto priestoroch a nesie meno blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča.
Na území Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva začali po roku 1989 pôsobiť aj niektoré materské, základné a stredné školy. 1. septembra 1990 otvorila svoju činnosť Stredná zdravotnícka škola sv. Bazila Veľkého v Prešove a o dva roky neskôr Cirkevná základná škola sv. Juraja vo Svidníku.
Rozvoj cirkvi
Prešovské gréckokatolícke biskupstvo sa rozprestieralo na celom území Československa. Správa takého rozsiahleho územia bola spojená s mnohými ťažkosťami, preto Svätá stolica 11. januára 1992 pre biskupstvo vymenovala pomocného biskupa, ktorým sa stal vtedajší viceprovinciál redemptoristov na Slovensku Mons. Milan Chautur CSsR. Biskupskú chirotóniu prijal v sobotu 29. februára 1992 z rúk Mons. Jána Hirku opäť v priestoroch prešovskej mestskej haly za veľkej účasti duchovenstva a veriacich. Slávnostné uvedenie do biskupskej služby prebehlo na druhý deň v Chráme Zoslania Svätého Ducha otcov redemptoristov v Michalovciach.
Významné postavenie v Gréckokatolíckej cirkvi mali už od dávnej histórie rehoľné rády. Počas komunistickej vlády však gréckokatolícke rehole na Slovensku oficiálne nemohli pôsobiť. Opätovné počiatky pôvodných mužských a ženských reholí sa viažu už k roku 1990, oficiálne však svoju činnosť začali až po registrácii Cirkevným odborom Ministerstva kultúry SR. Do roku 1994 obnovilo svoje pôsobenie na Slovensku týchto päť reholí: Rád svätého Bazila Veľkého (od 1. septembra 1991), Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (od 30. júna 1994), Rád sestier svätého Bazila Veľkého (Provincia bolestnej Matky Božej na Slovensku, od 1. septembra 1991), Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (od 1. septembra 1991) a Viceprovincia svätých Cyrila a Metoda sestier Rádu svätého Bazila Veľkého na Slovensku (od 29. júla 1994).
Historická návšteva
Najväčšou historickou udalosťou pre Gréckokatolícku cirkev na Slovensku v jeho dejinách bola návšteva vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. v Prešove 2. júla 1995. Ján Pavol II. navštívil Katedrálu sv. Jána Krstiteľa a potom sa presunul pred mestskú halu, kde sa spolu s približne dvestotisíc veriacimi modlil Akatist k Presvätej Bohorodičke. V príhovore ocenil hrdinstvo Gréckokatolíckej cirkvi, jej hodnotu, krásu a hĺbku. Zdôraznil, že jej prítomnosť je výrečným svedectvom toho, ako možno byť po stáročia, aj napriek všetkým ťažkostiam, verní pôvodnému cyrilo-metodskému odkazu.
Ján Pavol II. počas svojej návštevy Prešova dal nepriamo impulz k pokračovaniu beatifikačného procesu biskupa Pavla Petra Gojdiča a biskupa ThDr. Vasiľa Hopka (proces sa začal ešte v roku 1986 v USA), resp. k začatiu tohto procesu na eparchiálnej úrovni. Kongregácia pre kauzy svätých potom 19. októbra 1995 zverejnila dekrét, v ktorom oznámila, že v kauze beatifikácie biskupov P. Gojdiča a V. Hopka má pokračovať Prešovské gréckokatolícke biskupstvo.
Cirkevná štruktúra
Prešovská eparchia sa jurisdikčne rozprestierala na celom území Československa. Administratívno-správne bolo len na území Slovenska v roku 1994 rozdelených 259 farností do trinástich dekanátov. V sčítaní obyvateľstva v roku 1991 sa ku Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku prihlásilo 178 733 obyvateľov.
Územie Čiech a Moravy spravovala do roku 1989 pražská farnosť. V roku 1991 sa ku Gréckokatolíckej cirkvi v Čechách a na Morave prihlásilo 7 030 obyvateľov. Po roku 1989 boli obnovené tri gréckokatolícke farnosti – v Brne, Ostrave a Liberci, neskôr boli erigované ďalšie farnosti v Chomutove, Bruntáli a Plzni. Prešovský biskup Ján Hirka 1. mája 1992 zriadil Moravsko-sliezsky dekanát so sídlom v Brne a Liberecký dekanát so sídlom v Liberci. Po rozdelení Československa na samostatnú Českú a Slovenskú republiku (1. januára 1993) zriadil biskup Ján Hirka pre gréckokatolíkov v Českej republike biskupský vikariát a za jeho vikára vymenoval pražského farára Ivana Ljavinca a za kancelára Jána Eugena Kočiša.
Vrátenie majetku
Významnou, aj keď nadmieru komplikovanou záležitosťou v 90. rokoch 20. storočia bol pre Gréckokatolícku cirkev proces majetkovo-právneho vyrovnania sa s Pravoslávnou cirkvou. To, že riešenie tejto otázky malo celospoločenskú vážnosť, svedčí aj to, že sa táto problematika dostala aj do programových vyhlásení slovenských vlád od roku 1990 až do roku 1998.
Základný smer riešenia tejto problematiky malo dať zákonné opatrenie predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 211/90 Zb. z 29. mája 1990 o usporiadaní majetkových vzťahov medzi Gréckokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou, v ktorom bolo stanovené, že všetok majetok, ktorý bol pred 28. aprílom 1950 vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi a následne bol prevedený do vlastníctva Pravoslávnej cirkvi, je teraz majetkom vo vlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi. Odovzdanie majetku sa malo uskutočniť do troch mesiacov od účinnosti opatrenia. Ak by do spomínanej lehoty neprišlo k odovzdaniu nehnuteľného majetku alebo sa obe cirkvi nedohodli o spôsobe užívania, o jeho užívaní mal rozhodnúť splnomocnenec vlády Slovenskej republiky s prihliadnutím na počty veriacich oboch cirkví v konkrétnych obciach.
Hoci v zmysle opatrenia boli všetky nehnuteľnosti v priebehu stanovených troch mesiacov na katastrálnych úradoch prepísané na Gréckokatolícku cirkev, k fyzickému odovzdaniu, resp. k dohode o spoluužívaní nedošlo ani v jednom takomto prípade. Následne preto došlo k vzniku vládnej komisie, ktorá mala prerokovať sporné farnosti. V zmysle § 3 zákonného opatrenia po troch mesiacoch od začiatku jeho platnosti začal svoju činnosť vládny zmocnenec, za ktorého bol 24. júla 1990 vymenovaný JUDr. Ing. Adolf Smolík.
Často však ani po rozhodnutí splnomocnenca, resp. komisie nedošlo k definitívnemu vyriešeniu medzináboženskej situácie v niektorých obciach. V rokoch 1990 až 1998 sa slovenská vláda zaoberala problematikou riešenia vzťahov medzi Gréckokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou na 27 rokovaniach, v rámci nej prijala 25 uznesení. K samotnému zákonnému opatreniu bolo v rokoch 1990 – 2000 vydaných 120 rozhodnutí a 8 dodatkov k rozhodnutiam na nehnuteľný majetok v 120 obciach.
V prvej etape, do mája 1992, Gréckokatolícka cirkev prevzala od Pravoslávnej cirkvi bez poskytnutia dotácie vlády SR sakrálne objekty v 48 obciach. V druhej etape vláda hľadala možnosť na eliminovanie napätých vzťahov medzi cirkvami a znižovanie zaťaženia súdov na urýchlené riešenie formou dohôd. Postupne boli podpísané viaceré dohody medzi slovenskou vládou a Pravoslávnou cirkvou. Do konca júna 1993 ostalo ešte 21 chrámov nedoriešených. Najkritickejšia situácia bola v ôsmich obciach, kde pravoslávni veriaci aj napriek rozhodnutiu vládneho splnomocnenca a dohodám uzatvoreným medzi vládou SR a predstaviteľmi Pravoslávnej cirkvi o dobrovoľnom odovzdaní chrámov pri poskytnutí dotácie vlády SR odopierali odovzdať chrámy.
Preto bola 15. júna 1995 v Prešove slávnostne podpísaná ďalšia, tzv. rámcová dohoda medzi Gréckokatolíckym biskupstvom v Prešove, Pravoslávnou eparchiou v Prešove a vládou SR o usporiadaní majetkových a užívacích vzťahov v zmysle zákonného opatrenia predsedníctva SNR č. 211/1990 Zb. Táto dohoda nadobudla účinnosť dňom prijatia uznesenia vlády SR č. 507 zo 4. júla 1995. Ani po tejto dohode sa však tento problém nepodarilo úplne vyriešiť. Majetkovo-právny problém medzi Gréckokatolíckou a Pravoslávnou cirkvou sa tak podarilo definitívne doriešiť až tzv. veľkou dohodou, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky 15. decembra 2000.
