SLOVO V RODINE (Drahomíra Kolesárová; foto: pexels.com)
Takmer všetci ľudia, ktorí zažili hlbší vzťah s iným človekom, do istej miery riešia alebo aspoň sa zamýšľajú nad otázkou nevery. Prečo? Keď sa vytvára puto, prirodzene si nárokujeme na život iného. Očakávame, že budeme na prvom mieste. Ale… O nevere iného človeka však môžeme hovoriť až vtedy, keď do vzťahu dvoch ľudí vstupuje sľub, zmluva – písomná alebo aj ústna.
Čo však so vzťahmi, ktoré nie sú založené na zmluve? Myslím tým všetky mimomanželské spôsoby spolužitia dvoch ľudí. Nuž, majú to ťažké, pretože vnútorne sa cítia zviazaní istým druhom puta, no navonok žiadny záväzok neurobili, nepotvrdili, preto v istom zmysle ani nemožno hovoriť o pravej nevere. Títo ľudia nemôžu vernosť legitímne ani očakávať, ani vyžadovať. Podobne to platí aj vo vzťahu s Bohom. O nevere v duchovnom svete môžeme tiež hovoriť až vtedy, keď urobíme vedomý záväzok – zmluvu vo vzťahu k Bohu. A tým je naše prijatie do Cirkvi, odovzdanie života za prítomnosti svedkov. Vtedy je zmluva platná a v prípade nedodržania dohodnutých pravidiel môžeme hovoriť o zrade, nevere, cudzoložstve. Vernosť rozhodnutiu je fenomén, ktorý srdce a život človeka vedie k spokojnosti, istote, stálosti a pokoju. V mnohých prípadoch to však stojí obrovské množstvo námahy a sebazapierania. Napriek tomu, že sa dnes vo svetských kruhoch o vernosti radšej nehovorí, jej protipól spôsobuje mnoho bolestí a utrpenia, o ktorých by nám vedeli rozprávať spovedníci aj psychológovia a psychiatri.
Za dverami
Ak sa povie, že niekto bol niekomu neverný, automaticky sa nám vynorí scéna za zatvorenými dverami spálne. Síce oklieštený pohľad na neveru, ale veľmi symbolický. V istom zmysle neverou vo všeobecnosti môžeme nazvať všetko to, čo sa deje za zatvorenými dverami (mimo pohľadu toho druhého – Boha aj človeka). Sú to viac-menej veci, ktoré skrývame, lebo vieme, že sú zlé a vytvárajú v našich zmluvných vzťahoch priepasť. Preto ak hovoríme o nevere, nejde iba o sexuálny styk s druhým človekom mimo manželstva, ale o to, že sa naše srdce, myseľ a duša odvracia od predchádzajúceho slobodného rozhodnutia a hľadá naplnenie na inej ceste (akoby zišli z hlavnej na cestu tretej triedy a ubolene sa trmácajú po výmoľoch, až bezradne skončia niekde v temnom lese).
Virtuálna nevera
Okrem priamej fyzickej nevery sa často spomína virtuálna nevera. Do nej by sme mohli zahrnúť napríklad závislosť od porna, sebaukájanie, virtuálne vzťahy cez sociálne siete rôzneho druhu, závislosť od hier, ktoré nahrádzajú skutočný život v rodine, vytváranie si virtuálnych svetov s virtuálnymi postavami, ale aj rôzne fantazírovanie a predstavy, a určite by sme našli aj ďalšie odtiene. Korene náklonnosti k virtuálnej nevere sú rôzne – od hlbokých zranení z detstva cez pochybné priateľstvá, nudu až po neschopnosť komunikovať. Občas sa mi zdá, že takáto nevera je oveľa hlbšia, ťažšie odhaliteľná a spôsobuje oveľa väčšie škody ako fyzická.
Spoločenská nevera
Neviem, či by so mnou odborníci z oblasti manželského poradenstva a psychológovia súhlasili, ale pri premýšľaní nad neverou som si uvedomila, že v spoločnosti pretrvávajú ďalšie fenomény, ktoré vytvárajú zvláštny druh nezdravých vzťahov. Aj tie majú znaky skrytej nevery. Možno by sme sem mohli zahrnúť stretnutia s láskami z detstva, vytváranie hlbokých priateľstiev, ktoré sú povýšené nad vzťah s partnerom, opičia láska k vlastným deťom, rozprávanie o chybách partnera iným ľuďom alebo aj obdivovanie celebrít a porovnávanie partnera s nimi. V týchto vzťahoch totiž vôbec nie je jasné, na čej strane stojíme – či na strane nášho partnera, alebo na tej druhej, či sme partnermi a priateľmi, alebo nie.
Fyzická nevera
Fyzická nevera je často vyvrcholením a dokonaním virtuálnej a spoločenskej nevery, je ako bodka za vetou. Ide o dokázateľné cudzoložstvo. Toto slovo vzniklo z dvoch slov – cudzí a lôžko alebo ležať, líhať, teda tráviť intímny čas s cudzím človekom.
Každá, aj neodhalená nevera hlboko naruší vzťah manželov, pretože do vzťahu pribudol ako tieň ďalší človek so svojimi postojmi, názormi aj nárokmi (na pozornosť, čas, financie…). Zároveň na sexuálnej úrovni spôsobuje to, že neverný partner zákonite porovnáva kvalitu ich intímneho spolužitia.
Čo s náklonnosťou k nevere
Veľkí duchovní vodcovia a učitelia pri akomkoľvek hriechu a náklonnosti k nemu v prvom rade odporúčajú skrotiť cválajúceho koňa, ktorým sú naše myšlienky. Často bláznivo v mysli človeka pobiehajú a ak na ich chrbte nesedí skúsený jazdec, pustia sa smerom, ktorý sa im práve zapáči. Ak vyhráme bitku v mysli, podarí sa vyhrať vojnu aj s náklonnosťou k nevere.
Túžba po šťastí vyviera zo srdca každého človeka. Ak nie je z nejakého dôvodu v manželstve naplnená, prechádza vo forme rozličných myšlienok do našej mysle, premieňa sa na pokušenia a prerastá do nezriadenej túžby. A potom sa už odoláva veľmi ťažko. Je to podobné ako s burinou. Ak ju vypleješ, kým je maličká, nenarobí veľkú škodu (no treba priznať, že to síce nie ja až taká namáhavá práca, ale piplavá a zvládnu ju len odhodlaní, pokorní, trpezliví a vytrvalí ľudia). Ja často trhám na našom políčku burinu, až keď je poriadne veľká. Viete, čo to spôsobuje? Nestačí mi už malá motyčka a vedro. Potrebujem vynaložiť oveľa väčšiu fyzickú silu, lebo korene sú poriadne hlboko, musím pristaviť fúrik, aby som tie kopiská nejako premiestnila, a vzniká aj ďalšie veľké riziko. Burina sa môže vysemeniť a o krátku chvíľu mám na hriadke trojnásobok malých nechcených rastliniek. Teda boj s neverou sa začína v mysli. Potrebujeme našu myseľ odburiniť, vypiplať, vychovať a vycvičiť tak, aby rodila dobré myšlienky… No nie sme na to sami. S nami je Boh.
Ruky preč od pokušenia
Poznáte z Písma to známe „ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju“? Poriadne tvrdé. V prípade nevery tiež potrebujeme niečo odťať, odstrihnúť, pretrhnúť. To znamená, že ak problém naozaj chceme vyriešiť, musíme sa vzdať všetkého, čo k nevere povzbudzuje a privádza – spoločenských večierkov, alkoholu, posedávania pri počítači, pornofilmov, plagátov superhrdinov, bulváru aj dobrých a chápajúcich priateľov či priateliek… A ak nejaká vhodná zábava, tak čistá a vždy s partnerom.
Človek, ktorý naozaj miluje, stráca.
Láska bolí.
Zrada prikrytá milosrdenstvom
Nevera je vždy zradou a nie je ničím ospravedlniteľná. Tým však nechcem povedať, že ju nemožno odpustiť. Človek, ktorý stojí v pravde pred Božou tvárou, si nevyhnutne musí uvedomiť, že sám je neverný, a napriek tomu neustále prijímaný a ponáraný do Božieho milosrdenstva. S týmto vedomím nesmiernej milosrdnej Božej lásky môže vstúpiť aj do odpustenia nevernému partnerovi.
Nemôžeme stáť na pozícii spravodlivosti – tú prenechávame Bohu. Ten, kto miluje, zrieka sa svojho nároku na spravodlivosť.
Láska niekedy naozaj veľmi bolí.
