ROZHOVOR (Juraj Gradoš; preklad: Miroslav Dancák; foto: TKKBS/Peter Zimen)

Na Slovensku sa po Národnom pochode za život v Bratislave na chvíľu rozpútali silné proti aktivity. V médiách je posolstvo pro life hnutia o živote a rodine vystavené rôznym útokom. Ale dá sa to prekonať. Príkladom je susedné Poľsko, kde majú omnoho silnejšiu ochranu života, aj života matky, než na Slovensku.

Poľsko väčšina ľudí vníma ako najkresťanskejšiu a najkatolíckejšiu krajinu Európy. Platí to ešte?
Je to skutočne vážna otázka. Poľsko je krajinou, kde sú kresťanstvo a katolicizmus ešte živé. Vidno to nielen v náboženskej sfére, ale aj v názoroch na spôsob života. Aj keď je naša legislatíva neraz ďaleko od ideálu, napríklad v prípade ochrany života, pozitívne sa líši od zákonodarstva v Európe.

Ako sa zmenila poľská spoločnosť v otázkach viery a vzťahu k Cirkvi za posledných tridsať rokov?
Máme tu zaujímavé smerovanie, preto je ťažko jednoznačne odpovedať. Na jednej strane vidíme postoje týkajúce sa dôležitých etických otázok, napríklad ochrany života, ktoré sa zmenili veľmi pozitívne. To znamená vedomie toho, aký je život v prvej fáze vývoja, je oveľa vyššie, ako to bolo pred tridsiatimi rokmi. V 1993 roku bol zmenený zákon zakazujúci potrat. Vtedy to podporovalo okolo 20 % Poliakov. V súčasnosti, o 26 rokov neskôr, traja zo štyroch Poliakov podporujú ochranu života pred narodením. Ovplyvnila to nielen samotná zmena zákona, ale aj sklamanie z marxizmu a skúsenosť s komunizmom. V generácii po 89. roku sa mnohí inak pozerajú na minulosť a na jednotlivé zlé skúsenosti a svedectvá. Podobne vidno generačný vplyv vo výchove mladých Poliakov, aj čo sa týka manželstva a rodiny.

Čo sa týka otázky kresťanských hodnôt v ústave ako dedičstva národa, stretávame sa so stabilným vnímaním kresťanstva ako súčasti identity spoločenstva a s odovzdávaním týchto kresťanských hodnôt novým spoločenstvám. Aká bude v budúcnosti náboženská prax? To je výzva pre samotnú Cirkev, ktorá môže nanovo spoznať, objaviť vlastné dedičstvo. Ale v Poľsku nie sú viditeľné iba pozitívne zmeny. Štatistiky Katolíckej cirkvi hovoria, že v súčasnosti niečo menej ako 40 % veriacich sa zúčastňuje na liturgii, kým v deväťdesiatych a v osemdesiatych rokoch to bolo okolo 50 %. Nie je to taký pokles ako v krajinách západnej Európy, ale je tu viditeľný negatívny trend. Ešte viac je to v Poľsku zreteľné v prípade náboženskej praxe mladej generácie. Na druhej strane je práve mladá generácia napríklad v ochrane života oproti staršej generácii konzervatívnejšou. Prečo? Dôvodov bude zaiste veľa. Postoje mladých Poliakov k etickým otázkam sú v súlade s ich náboženstvom, ale prax o tom nesvedčí. Prečo sa to deje? Je to dôležitá otázka. Poľsko je teda krajinou, kde sa dve reality etiky a praxe do určitej miery začali rozchádzať.

Nedávno ste prijali zákon, ktorý upravuje vykonávanie potratov. O čo ide?
V Poľsku sa trestné právo v otázke ochrany života vyvíja od 90. rokov. V roku 1993 nastala v tejto otázke úprava ústavy, ale v roku 1996 nasledoval návrat komunistických zákonov. Následne v roku 1997 ústavný tribunál vyhlásil, že ľudský život má byť chránený už v prvej fáze vývoja. Dnes sa však vynorili rôzne názory, prečo to tak nemá byť. Ide o možné postihnutie dieťaťa, jeho násilné počatie, ochranu zdravia matky či iné názory, ktoré sú podopreté odbornou interpretáciou. A hoci lekárske názory ohľadom zdravia ženy nie sú vždy eticky pozitívne, tieto výnimky zostali v platnosti.

V ostatných rokoch sa stretávame s veľkými občianskymi iniciatívami, ktoré majú za cieľ zrušenie všetkých výnimiek alebo aspoň časti z nich. Najväčšiu pochybnosť dnes vyvoláva otázka možného postihnutia dieťaťa. Tá hovorí, že ak je podozrenie invalidity (rôznych ochorení) dieťaťa už počas prenatálneho obdobia, môže sa vykonať potrat. Nedávno sa u nás vyzbieralo tridsaťtisíc podpisov za zrušenie tejto výnimky. Zatiaľ nemáme priestor na úpravu ústavy, aby sme mohli ovplyvniť napríklad túto otázku. Čiastočne som odpovedal na otázku hnutia pro life, ale iste to ešte nie je všetko.

Na Slovensku sa v médiách objavovali väčšinou zábery na demonštrantov proti tomuto zákonu. Naozaj bol tento zákon prijatý bez podpory Poliakov?
Nie. Pokiaľ ide o zákony platné v Poľsku v tomto čase či zákony z deväťdesiatych rokov o ochrane života, sú podporované väčšinou Poliakov. V Poľsku boli dva „čierne protesty“. Tie však nechceli zmeniť zákon, ktorý je v platnosti, ale boli proti schváleným obmedzeniam ohľadom potratov. Bola to defenzívna činnosť ľavicových aktivistov nereprezentujúca poľský národ. Tieto pochody sa uskutočnili proti novej ústave za účasti niekoľko tisíc demonštrantov. Na pochodoch za život, pro life, za život a rodinu, ktoré pred časom spomenul Svätý Otec František vo svojich vyhláseniach, sa každoročne zúčastní tristo až štyristotisíc Poliakov. Uskutočňujú sa vo viac ako stošesťdesiat mestách v Poľsku. Je to naozaj obrovský počet, a to je realita. Proabortívne hnutia sú reaktívnou odpoveďou na pro life návrhy, ale sú niekoľkonásobne menej početné. Napriek tomu, že ohlas na tento zákon v Poľsku nebol veľký, médiá si ho všímali v oveľa väčšej miere. Myslím si, že aj na Slovensku došlo k podobným ohlasom výlučne z toho dôvodu.

Nebojíte sa, že ženy pôjdu na potrat do zahraničia? Aj na Slovensko?
Ide o tzv. potratovú turistiku. Tá nie je taká veľká, ako mnohí tvrdia – 130-tisíc prípadov ročne. Na Slovensku sú veľmi navštevované internetové stránky propagujúce potraty. A tak paradoxne, hoci u vás je veľmi silné hnutie za život, veľmi veľa Poliakov u vás vyhľadáva potrat. Tak sa to z pozorovaní internetových fór zdá. Problémom je, že na Slovensku ani v Poľsku neexistujú obmedzenia na vykonanie potratu občanov iných krajín. Ak by to bolo také masívne, ako tvrdia médiá, tak by po úprave zákona u nás došlo na Slovensku k takým zmenám počtu potratov, ktoré by už boli zreteľné.

Potrat je hlboko morálnou traumou. Ako ho vnímate ako veriaci? Čo je vlastne potrat z hľadiska morálky a kedy ho Katolícka cirkev pripúšťa?
Nie som teológ, ale právnik. Z môjho pohľadu potrat nikdy nie je prijateľný. Ale ak neúmyselne dôjde k strate dieťaťa v prípade ochrany života matky, nie je to neprípustné. Ak je to však možné, stále musíme chrániť zdravie matky tak, aby sme chránili aj dieťa. V šesťdesiatych rokoch bola v Európe podmienka registrácie pred potratom. Vždy bol neúmyselný potrat prípustný v prípade záchrany života matky. Teraz je to niečo iné. Vo všeobecnosti sa tu už pripúšťa tvrdenie, že potrat je potrebný na ochranu zdravia matky. Naopak. Pre život matky je štatisticky dvakrát nebezpečnejšie usmrtenie dieťaťa. Teda paradoxne v krajinách ako Nemecko a Španielsko, kde sú potraty zákonom prípustné, je ochrana života matky nižšia než v Poľsku alebo Írsku, kde funguje jej právna ochrana. Existuje veľa príkladov, ktoré dokazujú, že potrat je pre život a zdravie matky veľmi nebezpečný.

Môže kňaz odporučiť vykonanie potratu?
Nie.

Prečo?
Z teologického pohľadu je to niečo absurdné. Ľudský život je niečo základné. Keď si nebudeme vážiť ľudský život, akou hodnotou ho nahradíme? V kresťanstve v západnom svete prebieha množstvo diskusií týkajúcich sa trestu smrti. Rovnako sú tu teologické aj právnické diskusie na tému zákonnej ochrany ľudského života, ale aj jeho zodpovednosti za svoje činy. Nájdu sa aj názory, že to, čo dnes nazývame potratom, potrat ani nie je.

Ako sa pozeráte na pro life aktivity na Slovensku? Napríklad na pochod veriacich v Bratislave. Myslíte si, že aj u nás už dozrel čas na úpravu tohto citlivého zákona?
Akcie za život na Slovensku mi imponujú. 50- až 80-tisíc demonštrujúcich v Bratislave svedčí o ohromnej mobilizácii Slovákov. Tá ukazuje na potrebu zmeny zákona. Potrat je citlivou témou, ktorá, ako to ukazuje poľský príklad, sa dá prekonať. Je to etická pravda, ktorá môže zostať zatretá, ale stále je jednoducho vo svedomí človeka. Poľsko so svojím dobrým zákonodarstvom funguje 26 rokov v Európe. Slovensko a Poľsko môžu byť príkladom pre celú Európu, že zlé dedičstvo našich predkov, ktoré sme dostali z obdobia komunizmu, môžeme naozaj zvrhnúť.