SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran)
Duch odpustenia
Na sviatok Zoslania Svätého Ducha Svätý Otec František priblížil dôležitý dar Svätého Ducha, ktorým je odpustenie hriechov: „Dnes sa uzatvára obdobie Veľkej noci, päťdesiat dní od Ježišovho zmŕtvychvstania až po Turíce, ktoré sú osobitným spôsobom poznačené prítomnosťou Svätého Ducha. Veď práve on je veľkonočným darom par excellence. Je to Duch stvoriteľ, ktorý vždy uskutočňuje nové veci. Zmŕtvychvstalý Ježiš, keď sa po prvý raz zjavuje svojim učeníkom, hovorí: ,Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané‘ (Jn 20, 21 – 23). Ježiš neodsudzuje svojich učeníkov, ktorí ho počas utrpenia opustili a zapreli, ale daruje im Ducha odpustenia. Duch je prvým darom Zmŕtvychvstalého a je darovaný predovšetkým na odpustenie hriechov. Tu je počiatok Cirkvi, tu je to spojivo, ktoré nás udržuje pohromade, tá malta, čo spája tehly domu: odpustenie. Lebo odpustenie je darom nesmiernej sily, je tou najväčšou láskou, tým, čo udržuje v jednote napriek všetkému, tým, čo zabraňuje zrúteniu, čo posilňuje a upevňuje. Odpustenie oslobodzuje srdce a dovoľuje začať odznova: odpustenie dáva nádej. Bez odpustenia sa nebuduje Cirkev. Duch odpustenia, ktorý všetko rieši vo svornosti, nás pobáda k odmietnutiu iných ciest: unáhleného konania toho, kto súdi; slepých uličiek toho, kto zatvára každé dvere; jednosmerných ciest toho, kto kritizuje ostatných. Duch nás naopak vyzýva ísť obojsmernou cestou prijatého a darovaného odpustenia, cestou Božieho milosrdenstva, ktoré sa prejavuje láskou k blížnemu, cestou lásky ako ,jediného kritéria, podľa ktorého sa všetko musí vykonať či nevykonať, zmeniť či nemeniť‘ (Izák zo Stelly, Príhovor 31). Vyprosujme si milosť, aby sme tvár našej Matky Cirkvi robili čoraz krajšou, obnovujúc sa prostredníctvom odpúšťania a naprávania seba samých: len vtedy budeme môcť naprávať druhých v láske. Prosme Svätého Ducha, oheň lásky horiaci v Cirkvi a v našom vnútri, aj keď ho často zakrývame popolom našich vín: Boží Duch, Pán, ktorý si v mojom srdci a v srdci Cirkvi, ty, ktorý udržiavaš Cirkev, stvárňujúc ju v rozmanitosti, príď. Potrebujeme ťa pre život tak ako vodu: zostúp opäť na nás a nauč nás jednote, obnov naše srdcia a nauč nás milovať tak, ako nás ty miluješ, odpúšťať tak, ako nám ty odpúšťaš. Amen.“ (úryvok homílie zo 4. júna 2017)
Boh je jedine Láska
Svätý Otec na sviatok Najsvätejšej Trojice poukázal na veľký dar trojjediného Boha, ktorým je láska: „Biblické čítania sviatku Najsvätejšej Trojice, nám pomáhajú vstúpiť do tajomstva totožnosti Boha. ,Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.‘ (2 Kor 13, 13) Toto apoštolovo požehnanie je ovocím jeho osobnej skúsenosti Božej lásky. Tej lásky, ktorú mu vzkriesený Kristus zjavil, ktorá premenila jeho život a primäla ho prinášať evanjelium národom. Na základe tejto svojej skúsenosti milosti môže Pavol povzbudzovať kresťanov týmito slovami: ,Radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, žite v pokoji.‘ Kresťanské spoločenstvo sa popri všetkých ľudských obmedzeniach môže stať odzrkadlením spoločenstva Trojice, jej dobroty a krásy. Ale toto vedie nevyhnutne cez skúsenosť Božieho milosrdenstva, jeho odpustenia. To je to, čo zažívajú Izraeliti na ceste exodu. Keď ľud prestúpil zmluvu, Boh sa ukázal Mojžišovi v oblaku, aby tú zmluvu obnovil, ohlasujúc svoje vlastné meno a jeho význam: ,Pán, Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný‘ (Ex 34,6). Toto meno vyjadruje, že Boh nie je vzdialený a uzavretý do seba, ale je život, ktorý sa chce podeliť, je otvorenosť, je láska, ktorá vykupuje človeka z nevernosti. Boh je milosrdný, zhovievavý a veľmi milostivý, pretože sa nám ponúka, aby zahladil naše obmedzenosti a naše nedostatky, aby odpustil naše pochybenia, aby nás navrátil na cestu spravodlivosti a pravdy. Toto zjavenie Boha dospelo k svojmu zavŕšeniu v Novej zmluve vďaka Kristovmu slovu a jeho spásnemu poslaniu. Ježiš nám zviditeľnil tvár Boha, jediného, čo sa týka podstaty, a Trojice, čo sa týka osôb; Boh je úplne a jedine láska, vo večnom vzťahu, ktorý všetko tvorí, vykupuje a posväcuje: Otec, Syn a Svätý Duch. Nikodém, ktorý napriek tomu, že zastával významné miesto v náboženskej a občianskej komunite tých čias, neprestal hľadať Boha. V nočnom dialógu s Nazaretským Nikodém konečne chápe, že Boh ho už prv hľadal a očakával, že je Bohom osobne milovaný. Boh nás vždy hľadá už v predstihu, miluje nás ako prvý. Prorok hovorí, že je ako kvet mandľovníka: „Zakvitá ako prvý“. Takto hovorí aj Ježiš: ,Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život‘ (Jn 3, 16). Čo je tento večný život? Je to Otcova bezmedzná a nezištná láska, ktorú Ježiš daroval na kríži, keď obetoval svoj život pre našu spásu. Táto láska pôsobením Svätého Ducha novým svetlom prežiarila svet i každé ľudské srdce, ktoré ju prijme; svetlom, ktoré odkrýva tie tmavé kúty, tie zatvrdnutosti, ktoré nám bránia prinášať dobré ovocie lásky a milosrdenstva.“ (úryvok príhovoru z 11. jún 2017)
„Nechajme sa pokorne viesť Duchom Svätým, aby sme si nepomýlili cestu a neupadli do uzavretosti srdca.“ (twitter Svätého Otca Františka zo 4. júna 2017)
