Z LISTU MAKARIOVI A JÁNOVI
Roľníkov neprekvapujú námahy roľníckej práce ako čosi mimoriadne. Ani pre námorníkov nie
je búrka na mori nečakaným prekvapením. Takisto nie je pre najatých robotníkov spotenosť
pri horúčave netušenou nepríjemnosťou a veruže ani pre ľudí, ktorí si zvolili za cieľ žiť zbožne,
nemôže byť tlak súčasného sveta neuveriteľným javom. Hoci s každou z menovaných činností
sa spája svojská a známa námaha, človek si príslušnú činnosť zvolil nie pre onú námahu, ale
preto, aby mohol užívať dobro, ktoré od nej očakáva. Lebo nádeje, ktoré sú vzpruhou a držia
celý ľudský život dovedna, zmierňujú trudy, ktoré ku každej z nich patria.
Pravda, nájdu sa ľudia, ktorí sa plahočili za pozemskými plodmi alebo sa unúvali pre veci
zeme, no po každej stránke sa sklamali v nádejach; pôžitok mali iba vo svojich predstavách.
A zasa tí, ktorým to, našťastie, vyšlo podľa očakávania, napokon znova potrebovali ďalšiu nádej,
keďže tá prvá skoro unikla a vyprchala.
Jedine v prípade tých, ktorí sa umárajú v putovaní za zbožnosťou, nezničil ich nádeje klam.
Tu koniec neobrátil ich lopotný boj navnivoč, pretože ich prijalo nebeské kráľovstvo, kráľovstvo
pevné a trvalé.
(sv. Bazil Veľký: Povzbudenie mladým, Listy 1 (r. 357 – 374))