BIOETIKA (Jozef Glasa) V apríli tohto roka uverejnili v prestížnom vedeckom časopise Nature Communication výsledky výskumu, pri ktorom nenarodené jahniatko úspešne absolvovalo časť svojho vývinu v špeciálnom plastovom vaku naplnenom tekutinou. Podmienky pokusu aj obdobie vývinu jahniatka mali simulovať záchranu veľmi predčasne narodeného dieťaťa. Vývoj nového záchranného prístroja, akoby umelej maternice, pre takéto veľmi rizikové novorodeniatka ostáva aj naďalej ambicióznym cieľom výskumného tímu z detskej nemocnice vo Filadelfii (USA).

Lepší inkubátor
Nový prístroj má oproti súčasným, aj najmodernejším, inkubátorom viaceré potenciálne výhody. Lepšie totiž napodobňuje prirodzené prostredie maternice. Predovšetkým, nezrelá ovečka sa umiestni do tekutého prostredia vnútri špeciálneho plastového vaku. Tým sa jej vytvoria podobné podmienky, ako keby ešte „plávala“ v plodovej vode v riadnej maternici. Tekuté prostredie nielenže zabraňuje vysušovaniu a poškodzovaniu kože a slizníc malého jahniatka, ale zachováva preň aj možnosť „dýchania“ a prehĺtania umelej plodovej vody. To podporuje správny vývoj jeho pľúc, ale aj tráviacej sústavy a obličiek. Krvný obeh jahniatka sa prostredníctvom pupočníkových ciev napája na „umelú placentu“, čím sa zabezpečuje prívod živín a kyslíka – a odstraňovanie odpadových látok z jeho organizmu. Zachováva sa tak u neho aj vnútromaternicový typ krvného obehu. To predstavuje ďalší, veľmi pozitívny prvok tohto nového technického riešenia.
Pokusné jahniatka sa v novom prístroji vyvíjali po každej stránke veľmi dobre. Prejavovali aj všetky pre ne zvyčajné znaky činnosti jednotlivých orgánov a systémov organizmu vrátane nervovej sústavy. Po „narodení“, čiže po ich vybratí z umelej maternice, výskumníci u nich nepozorovali žiadne zdravotné problémy. Vek pokusných jahniatok, ako sme spomenuli, približne zodpovedal veku detí, ktoré by sa narodili natoľko predčasne (asi v 23. – 25. týždni gravidity), že aj pri najlepšej súčasnej starostlivosti by mali menej než päťdesiatpercentnú šancu takúto situáciu prežiť. Navyše, u veľmi nezrelých novonarodených detí je veľmi vysoké riziko vývoja rôznych zdravotných komplikácií a následkov. Preto výsledky amerických výskumníkov vzbudili veľkú medzinárodnú pozornosť. Pochopiteľne, kým bude možno nový prístroj po prvý raz vyskúšať na záchranu predčasne narodeného dieťaťa, ostáva ešte veľmi mnoho práce.

Etické otázky plastovej maternice
Záchrana života a zdravia veľmi predčasne narodeného dieťaťa je hlavným etickým dôvodom na prípadné použitie nového prístroja. Z etického hľadiska oprávňuje aj ďalšie pokračovanie súčasného výskumu zvierat.
Pokiaľ však výskum dospeje do štádia, že by prišlo do úvahy prvé klinické použitie prístroja, bude najskôr treba vyriešiť závažnú etickú otázku. Pôjde o to, či očakávaný zdravotný prínos novej metódy u konkrétneho dieťaťa (jej účinnosť pri záchrane jeho života a zdravia) naozaj a dostatočne prevyšuje jej predpokladateľné zdravotné riziká (možnosť zdravotných komplikácií a následkov). Pre takúto, v danej chvíli ešte úplne experimentálnu liečbu bude treba vopred získať aj informovaný súhlas rodičov novonarodeného dieťaťa. Navyše, všetko sa bude odohrávať v situácii značného časového stresu a neistoty. Tá bude vyplývať aj z toho, že pôjde o úplne prvé použitie novej metódy u človeka. Nebude teda vopred isté, či bude u neho fungovať úplne rovnako, ako to bolo pri pokusných jahňatách.
V prípade, že by klinické skúšanie nového prístroja bolo úspešné a uvažovalo by sa o jeho zavedení do klinickej praxe – ako nového typu dokonalejšieho inkubátora, ostal by na zodpovedanie aj celý rad ďalších etických otázok.
Tá najťažšia by sa týkala rozhodovania o použití alebo nepoužití prístroja v danom, konkrétnom prípade. Lekári totiž budú musieť v blízkej komunikácii s rodičmi dieťaťa, predovšetkým s jeho matkou, vždy nanovo rozhodovať o tom, či je prínos tohto postupu pre dané dieťa väčší, ako sú konkrétne riziká a záťaž, ktoré sú s ním spojené. Napríklad, ak má predčasne narodené dieťa závažné zdravotné problémy, ktoré podstatne znižujú alebo vylučujú šance na záchranu jeho života – a použitie prístroja by len predlžovalo jeho nezvratné umieranie alebo zvyšovalo jeho utrpenie (problém úpornej, neprimeranej liečby). Iní autori upozorňujú aj na niektoré praktické limity samotnej metódy. Napríklad, zatiaľ sa predpokladá výrazné obmedzenie blízkeho kontaktu medzi dieťaťom a jeho matkou (rodičmi), ktorý má pre dieťa i pre rodičov veľký význam a ktorý nateraz predsa len lepšie umožňujú súčasné inkubátory.
Závažnú, ba zásadnú etickú otázku, ktorá je však zatiaľ (a pravdepodobne aj na mnoho budúcich rokov ešte ostane) obmedzená na úvahy vedecko-fantastických románov alebo filmov, predstavuje možnosť, že by sa podarilo vyvinúť takú náhradnú maternicu, ktorá by umožňovala celý vývin dieťaťa – od jeho počatia až po „narodenie“ (problém ektogenézy človeka). O tom však budeme spoločne uvažovať až v ďalšom pokračovaní tejto rubriky.