ÚVODNÍK (Ing. Daniel Lešinský, PhD.) Doprava môže mať rôzne negatívne vplyvy na životné prostredie počnúc emisiami – škodlivými látkami vypúšťanými do ovzdušia (napr. oxid uhličitý, prachové častice PM atď.) cez záber pôdy, ktorá je potrebná na budovanie infraštruktúry daného spôsobu dopravy (parkoviská, diaľnice, letiská a pod.), končiac energetickou, materiálovou a odpadovou záťažou pri výrobe a likvidácii daného dopravného prostriedku. Najčastejšie sa hovorí o emisiách, o ktorých píše aj Svätý Otec František vo svojej encyklike o starostlivosti o náš spoločný domov Laudato si: „Preto sa stal naliehavým a bezodkladným rozvoj politiky, ktorá by v budúcich rokoch radikálne znížila emisie oxidu uhličitého a ostatných znečisťujúcich plynov, napríklad nahradením fosílnych palív a rozvojom obnoviteľných zdrojov energie.“ (LS, 26) Tento odkaz platí aj pre nás, nielen pre politikov.

Medzi najlepšie spôsoby dopravy patria tie bezmotorové, pri ktorých sa väčšinou aktívne hýbeme, ako je chôdza, bicykel, kolobežka, pešia turistika, bežky, ale aj jazda na koni či plavba plachetnicou. Na väčšie vzdialenosti nasleduje elektrifikovaná verejná doprava ako vlaky, električky, trolejbusy, elektrobusy, po nich autobusy, z nich sú lepšie tie na plynový pohon. Potom nasledujú autá, z nich najlepšie sú elektromobily na elektrickú energiu, ďalej tie na plynový pohon – bioplyn, LPG, CNG. Najhoršie z vozidiel sú dieselové automobily, predovšetkým tie staršie bez filtrov na emisie – pri spaľovaní nafty vzniká veľké množstvo sadzí (veľmi jemné karcinogénne častice), škodlivých emisií NOx, ale aj oxidu uhličitého – hlavného skleníkového plynu. Po autách ako najhoršia končí letecká doprava, ktorá produkuje v prepočte na osobu a kilometer najviac oxidu uhličitého zo všetkých dopravných prostriedkov. Vypočítať si tzv. uhlíkovú stopu pri doprave rôznymi dopravnými prostriedkami si môže každý čitateľ aj sám napríklad na www.carbonfootprint.com/calculator.aspx.

Keď už potrebujeme využívať automobil, resp. iné motorové vozidlo, je dôležité, ako sa šoféruje – pri úspornej jazde, tzv. ekošoférovaní môžeme ušetriť až dvadsať percent pohonných hmôt, a tým aj emisií. Hlavné tri zásady ekošoférovania sú: predvídanie, plynulá jazda – ako bez bŕzd a skoré radenie na vyšší prevodový stupeň. Viac o ekošoférovaní nájdete aj na stránkach centra pre trvalo udržateľné alternatívy www.cepta.sk. Dôležité napr. pri cestách do práce je naučiť sa zdieľať kapacitu vozidla. Na príležitostné využívanie osobného auta je lepšie požičať si nízkoemisné vozidlo, ako auto vlastniť a zaberať tak parkovacie miesto, platiť údržbu, daň atď. Vo viacerých štátoch EÚ, a čoskoro to príde aj na Slovensko, vznikajú v mestách tzv. nízkoemisné zóny, kam so staršími znečisťujúcimi autami ani nesmiete vojsť, resp. zaplatíte vysoké emisné mýto.

Čo z toho vyplýva pre náš každodenný život? Vyberať a usmerňovať naše aktivity, v tomto prípade dopravu tak, aby mala čo najmenší negatívny dosah na životné prostredie. Vedieť, že na plnohodnotnú dovolenku, ale ani na služobnú cestu nie je ekologické letieť lietadlom. Cestovať ekologicky aj pohodlne sa dá vlakom, v mestách treba využívať verejnú MHD. Dobré a zdravé je chodiť do práce či do školy peši, na bicykli, rozvíjať turistiku. Vedieť, že ak si vyberáme osobný automobil – najhoršie predovšetkým pre mestskú dopravu sú autá s naftovým pohonom, najlepšie sú elektromobily, príp. autá na plyn. Už keď sadneme za volant, snažme sa o úspornú jazdu ekošoférovaním, a tak ušetríme peňaženku aj životné prostredie.