BIBLICKÁ KATECHÉZA (Pavol Burda) Po prečítaní 59. žalmu by sme si mohli povedať: „Ďalší, v ktorom Dávid prosí o pomoc.“ V tomto prosebnom výkriku mu opäť ide o krk a my ho nachádzame vo vlastnom dome, ako volá po Božej ochrane.
Na rozdiel od jaskyne, kde sa Dávid takisto skrýval pred kráľom Šaulom, je dom (najmä vlastný) znakom bezpečia a dobre známym miestom. Spod okien však zaznievajú výkriky vojakov a tento úkryt sa mení na nedobrovoľné väzenie. Milovaná Michol ho preto spúšťa košom cez okno, aby utiekol. Zbabelé? Náš pohľad sa možno zmení, ak si uvedomíme, že týmto konaním zachránil nielen seba, ale v tej chvíli aj všetkých obyvateľov domu.
Symbolickým domovom je všetko, čo máme radi a určuje nás: ľudia, zamestnanie, koníčky aj konkrétnosti – obľúbené knihy, vône, piesne, farby. A preto sa o nich zaujíma aj protivník. Keďže nám ich nemôže vziať, skúša prevrátiť naše zmýšľanie o nich. Môžem byť gurmán, ale keď sa mi začne máliť manželkou pripravené jedlo len preto, že nie je ako z televíznej obrazovky, prekročila moja záľuba hranicu. Môžem mať rád svoje auto, ale keď ho umývam a leštím každý týždeň namiesto času stráveného s rodinou, povýšil som ho na modlu. Ak sú pleť, vlasy, nechty a šperky to jediné, o čo sa zaujímam, ľahko sa stane, že namiesto tvárí okoloidúcich uvidím značky kozmetiky a celkové sumy oblečenia. A tak sa z obyčajného stáva nadprirodzené. Nepriateľovi sa podarilo to, čo máme radi, povýšiť nad všetko ostatné. Aj nad Boha.
Ten nám prostredníctvom Dávida ukazuje, ako z toho von.
Kráľ na úteku volá k Pánovi: „So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.“ V nádeji opúšťa dom plný istôt, aby kráčal ďalším Božím dobrodružstvom. Čas od času Pán povoláva k takémuto kroku aj nás. Opustiť obľúbené, ktoré sa stalo našou náhradnou istotou, aby sme mohli vyznávať:
„Ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.“