SVEDECTVO (Gabika) Začiatkom pôstu som popri príprave na Narodenie Ježiša začala uvažovať o tom, čím obdarovať svojich blízkych. Chcela som sa vyhnúť predvianočnému zhonu, a tak som sa včas vybrala do pár obchodov na prieskum. Hľadanie darčekov, ktoré by urobili mojim blízkym radosť, je u mňa poväčšine dosť napínavé. Nechávam sa pritom viesť Svätým Duchom. Stane sa preto, že kúpim niečo, čo by som sama nikdy nevybrala.
Už sú to asi tri roky, čo som do svojho vianočného nakupovania zahrnula aj darček pre mňa samu, keďže sa učím pripomínať si, že som sama darom pre seba. Tento rok som však dostala nevšedný nápad: „Ježiš, nechcel by si mi niečo zaobstarať ty? Veď ty najlepšie vieš, čo by ma potešilo najviac. Dovoľ mi vidieť, že sa o mňa staráš.“ A tak som v modlitbe predostrela Ježišovi, že by som veľmi rada dostala kilové činky, úplne jednoduchý (hoci aj použitý) hriankovač, obal na mobil alebo peňaženku. A poprosila som ho, aby sa o to postaral napríklad tak, že to niekomu vnukne ako nápad.
Prišiel Štedrý deň a ja som v prežívaní sviatku čakala aj na to, ako si Ježiš poradí s mojím zoznamom. Keď sme sa doma po večeri začali obdarúvať, letmo som si obzrela darčeky pod stromčekom. Prvý sa veľkosťou aj celkom podobal na hriankovač, no ukrýval v sebe vianočnú klasiku: kozmetický balíček a termoponožky. Ďalší bol zas na činky priľahký a tvarom už vôbec nepripomínal peňaženku. A tak som postupne rozbalila všetky darčeky, no ani jeden nebol z môjho zoznamu. „Tak dobre, Ježiš,“ pomyslela som si, „je to úplne jasné. Pre mňa nie je väčší dar, ako si ty. Ďakujem ti za teba!“
Silvester som trávila s priateľmi. Nevedela som sa dočkať, kedy si otvoria darčeky odo mňa (a Svätého Ducha). A bol to zásah do čierneho! Pred polnocou dvaja kamaráti odbehli po niečo vonku. O pár minút som už rozbaľovala škatuľku určenú pre mňa. Našla som v nej skvelú knihu a diár. Keď mi kamarát povedal, že to nie je všetko, neverila som vlastným ušiam. So zatajeným dychom som vzala do rúk ďalší balíček. Veľkosťou sa až nápadne podobal na jednu vec z môjho zoznamu. A naozaj! Ježiš sa cez môjho kamaráta o mňa neskutočne postaral a ja som dostala úplne nový tip-top hriankovač! Prvé, čo mi napadlo bolo: „Vďaka ti, Ježiš! Tomu sa povie nebeská pošta.“
Tento nový prírastok si rýchlo našiel miesto na mojej kuchynskej linke a život sa postupne vracal do starých koľají. Prešlo pár dní a prišiel ku mne na návštevu môj brat. Keď som zbadala, čo nesie v rukách, tak sa moja tvár rozžiarila obrovským úsmevom. Bol to ďalší hriankovač! A v mojom srdci zneli slová: „Vďaka ti, Ježiš, že dávaš štedrejšie, ako si myslíme, že nás miluješ, prekvapivejšie, ako očakávame, že znásobuješ dary, aby sme mali aj na rozdávanie. Vďaka ti, Ježiš, že počuješ naše modlitby a konáš vskutku zázračne.“