UDALOSŤ (postoj.sk, RV, Michal Pavlišinovič) Vraví sa, že históriu nemôžeš zmeniť, len sa z nej poučiť. Viaceré udalosti, ktoré hýbali svetom v roku 2016, priniesli do životov ľudí radosť a pokoj, ale aj množstvo otáznikov. Nebolo to ináč ani na cirkevnom poli.

Amoris laetitia – exhortácia zameraná na rodinu
Začiatkom apríla Vatikán zverejnil posynodálnu apoštolskú exhortáciu Svätého Otca Františka Amoris laetitia (Radosť z lásky) s podtitulom O láske v rodine. 256-stranový dokument okamžite otvoril diskusiu medzi liberálnym prúdom v Cirkvi a konzervatívnou skupinou obávajúcou sa zmien v cirkevnom učení. Ani jedno sa napokon nekonalo. Faktom však ostáva, že exhortácia vyvolala nejasnosti, v ktorých jedni videli nádej, iní ohrozenie. Samozrejme, médiá podobne ako v čase konania prípravnej synody, aj pri zverejnení tejto exhortácie najviac rozoberali otázku prístupu rozvedených a znovuzosobášených katolíkov k Eucharistii. Emócie vzplanuli aj zhasli.

František a utečenci
Od začiatku migračnej krízy hlava Katolíckej cirkvi v duchu evanjelia zdôrazňovala potrebu pomoci ľuďom, ktorí museli pre vojnu či prenasledovanie utiecť zo svojich domovov. Ako to u Františka býva zvykom, neostal iba pri slovách. V apríli absolvoval jednu z najťažších a najemotívnejších apoštolských ciest, keď odletel na grécky ostrov Lesbos, aby navštívil utečencov v tábore Mòri. Stretnutie Františka s ľuďmi s tragickými osudmi patrilo medzi najsilnejšie momenty nielen tohto roka, ale azda celého doterajšieho pontifikátu. Na konci cesty Svätý Otec František vzal so sebou do Ríma tri rodiny moslimských utečencov, ktorých domy v rodnej krajine zničilo bombardovanie.

Novodobí mučeníci
V roku 2016 bolo vo svete zabitých 28 pastoračných pracovníkov, čo je najvyšší počet za ostatných sedem rokov. Od roku 1980 ich zahynulo až 1 112. Násilnou smrťou zomrelo v minulom roku štrnásť kňazov, deväť rehoľných sestier, štyria laici a jeden seminarista. V tragickej štatistike má zastúpenie aj Slovensko. V polovici mája v Južnom Sudáne zabili misionárku a lekárku Veroniku Teréziu Rackovú. Slovenská rehoľníčka z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého pracovala ako vedúca Zdravotného strediska sv. Bakhity v meste Yei. Keď sa hodinu po polnoci 16. mája vracala z nemocnice, kam bola odviesť pacienta, na jej auto zaútočili ozbrojenci, ktorí ju postrelili. Život 58-ročnej misionárky nezachránila ani séria operácií v miestnej nemocnici a v Keni. Štyri dni po útoku zraneniam podľahla.
V Európe zasa veľký rozruch spôsobila vražda francúzskeho kňaza Jacquesa Hamela, ktorého uprostred leta zavraždili islamskí radikáli počas slávenia rannej omše. 86-ročného duchovného z mestečka Saint-Étienne-du-Rouvray donútili kľaknúť na kolená, a keď sa chcel brániť, podrezali mu hrdlo. Zločincov nakoniec zastrelila polícia. Už o necelé tri mesiace otvoril Svätý Otec František cestu k jeho blahorečeniu, keď udelil v tomto prípade výnimku z pravidla, ktoré hovorí, že proces blahorečenia sa môže začať až päť rokov po smrti. „Je to mučeník a mučeníci sú blahoslavení,“ povedal František.

Svetové dni mládeže
Medzi top udalosti v živote Cirkvi patrilo aj stretnutie Svätého Otca Františka s mladými ľuďmi z celého sveta na Svetových dňoch mládeže v Krakove. Bolo to iba po tretí raz, čo sa mladí z celého sveta stretli s hlavou Cirkvi počas jubilejného roka. Intenzívne sledovanou bola aj Františkova návšteva koncentračného tábora v Osvienčime, ktorú uskutočnil v rámci päťdňovej cesty v Poľsku. Po pápežovi Jánovi Pavlovi II. a Benediktovi XVI. bol František treťou hlavou Cirkvi, ktorá prišla na toto miesto. Kým poľský pápež slúžil v Osvienčime omšu a nemecký pápež predniesol príhovor počas spomienkovej slávnosti, Františkova návšteva prebiehala v úplnom tichu. Na záverečnej omši svetových dní v areáli Campuse Misericordia sa zúčastnilo asi 2,5 milióna pútnikov. Na jej konci František oznámil, že ďalšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia o tri roky v Paname.

Svätorečenie Matky Terézie
Asi najviac pútnikov pricestovalo tento rok do Vatikánu začiatkom septembra. V ten deň totiž Svätý Otec oficiálne povýšil na oltár celosvetovo známu Matku Teréziu z Kalkaty. Po tom, čo Vatikán uznal potrebný zázrak vedúci k svätorečeniu, vybral František za deň jej kanonizácie práve 4. september, keď si Cirkev pripomínala jubileum pracovníkov a dobrovoľníkov diel milosrdenstva. Ceremóniu sledovali priamo na Svätopeterskom námestí desaťtisíce pútnikov vrátane mnohých štátnych delegácií a stoviek sestier Rádu misionárok milosrdenstva, ktorý Matka Terézia založila. Svätorečenie rehoľníčky s macedónskym pôvodom sa uskutočnilo devätnásť rokov po jej smrti. Svätý Otec František vyhlásil, že jej kanonizácia zapadá do línie Jubilejného roka milosrdenstva. Aj keď sa i dnes nájdu takí, ktorí sú schopní obdivuhodnú sväticu očierňovať, jej príbeh inšpiruje milióny veriacich i neveriacich po celom svete.

Ekumenická cesta do Švédska
Za mimoriadny moment roku 2016 možno považovať apoštolskú cestu Svätého Otca Františka do Švédska, ktorá sa konala 31. októbra pri príležitosti začiatku osláv 500. výročia reformácie. Hlavu Katolíckej cirkvi pozvala Svetová luteránska federácia. František sa zúčastnil na ekumenickej modlitbe v luteránskej katedrále v Lunde a tiež na stretnutí s ekumenickými delegáciami v športovej aréne v Malmö. „Päťsté výročie začiatku reformácie nemožno oslavovať, ale malo by sa, naopak, pripomenúť v duchu pokánia,“ napísala škandinávska biskupská konferencia so sídlom v Kodani. Pôvodne jednodňovú návštevu si František predĺžil o ďalší deň, počas ktorého odslúžil na futbalovom štadióne omšu pre miestnych katolíkov, ktorých v desaťmiliónovej krajine žije len okolo 113-tisíc, pričom väčšina z nich sú cudzinci z Poľska, Chorvátska, Latinskej Ameriky či Blízkeho východu. Doteraz jedinou hlavou Katolíckej cirkvi, ktorá navštívila Švédsko, bol Ján Pavol II. v roku 1989.

Svätý rok milosrdenstva
Mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, ktorý Svätý Otec František otvoril v decembri 2015, slávnostne zavŕšil eucharistickým slávením v Nedeľu Krista Kráľa v Bazilike sv. Petra v novembri 2016. Najvýraznejším symbolom jubilejného roka boli sväté brány, ktoré sa otvorili v chrámoch po celom svete vrátane pápežských bazilík. V niektorých častiach sveta boli tieto brány vytvorené len symbolicky, ako napríklad v Gruzínsku, kde veriaci majú zákaz postaviť si svoj vlastný chrám. S púťou k svätým bránam bola spojená možnosť získania odpustkov. Okrem toho Svätý Otec na Popolcovú stredu vyslal niekoľko stoviek tzv. misionárov milosrdenstva, kňazov, ktorým bola udelená moc odpúšťať hriechy inak vyhradené len pre Apoštolskú stolicu. Skupinou, na ktorú Svätý Otec počas jubilejného roka zameral osobitnú pozornosť, boli ženy po potrate. V rámci jubilejného roka udelil všetkým kňazom kompetenciu „dať rozhrešenie od hriechu potratu všetkým, ktorí sa ho dopustili a s kajúcim srdcom prosia o odpustenie“. V jeho závere oznámil, že túto kompetenciu ponecháva kňazom aj naďalej.
Svätý rok mal predovšetkým zhmotniť Františkove slová o Cirkvi ako poľnej nemocnici. On sám absolvoval každý mesiac tzv. piatok milosrdenstva, keď navštívil ľudí na periférii spoločnosti. „Hoci sa tento rok špeciálnych modlitieb a stretnutí skončil, ľudia by nemali zatvárať dvere zmierenia a milosti,“ povedal v homílii pri záverečnej omši, ktorou 20. novembra ukončil jubilejný rok.