Maaloula – mesto, kde bolo možno počuť Ježiša

SLOVO NA TÉMU (Juraj Gradoš) Maaloula je mesto v Sýrii iba 56 km severovýchodne od Damasku, ktoré je vybudované v skalnej rozsadline. Dnes je posledným mestom, kde sa hovorí v západnej aramejčine, jazyku, ktorým rozprával kedysi Ježiš Kristus, aj keď dnešná a vtedajšia aramejčina nie sú úplne zhodné jazyky. Predsa ich len delia dve tisícročia.
Juraj Gradoš

Pomenovanie mesta vychádza zo sýrskeho pomenovania slova vstup. V roku 2004 v Maaloule žilo skoro tritisíc obyvateľov, ale počas leta sa sem vždy prisťahovalo zhruba desaťtisíc ďalších „hostí“. Unikali z rušného a horúceho Damasku a hľadali oddych, ktorý im toto mesto ponúkalo. Mnohí tu majú svoje korene, domy…, veď v Maaloule pred polstoročím žilo okolo pätnásť tisíc obyvateľov.

17rNáboženský život
Nábožensky obyvateľstvo Maalouly tvoria najmä tri denominácie – veriaci gréckej pravoslávnej cirkvi, gréckokatolícki melchiti a moslimovia. Títo moslimovia však ešte v 20. storočí neboli arabizovaní na rozdiel od ostatných Sýrčanov, a tak si zachovali svoju kultúrnu a jazykovú identitu. Pred vojnou boli gréckokatolíci melchiti najpočetnejšou komunitou v meste.
Veriaci všetkých týchto vyznaní v Maaloule sa zúčastňovali na slávnostiach, ktoré sa v meste konali. V meste sa v septembri maľovali domy na bielo a bledomodro. Výber týchto farieb je spojený s mariánskym kultom v meste a veľkou sochou Presvätej Bohorodičky, ktorá sa nad ním vypína. Termín súvisí zasa so sviatkom Narodenia Presvätej Bohorodičky.
14. septembra sa tu koná slávnosť na počesť svätého Kríža. V noci predtým za zapália na troch vrcholoch obklopujúcich mesto kríže. Tento sviatok sa tu slávi nepretržite od 4. storočia, keď našli v Jeruzaleme svätý Kríž. Jediný rok, keď tam nebolo, bol rok 2013, keď bolo mesto okupované teroristami. Ďalšie dve veľké slávnosti sú na sviatok svätej Tekly 22. septembra a 7. októbra, na sviatok svätého Sergeja. Táto tradícia veľkých slávností je podopretá aj zbierkou jedinečných náboženských a slávnostných piesní, ktoré sa v meste uchovávali.
4rMonastiere
Pre kresťanov v Maaloule vždy mali zásadný význam monastiere. Pre pravoslávnych to bol Monastier svätej Tekly, po arabsky Mar Thekla, a pre gréckokatolíkov Monastier svätého Sergia, po arabsky Mar Sarkis. Tento monastier stojí na mieste dávneho pohanského chrámu a jeho architektonické prvky ho kladú do 5. – 6. storočia. Domáci však hovoria, že vznikol omnoho skôr. Dôkazom môže byť oltár v chráme, ktorý je okrúhly. Prvý nicejský koncil v roku 325 takéto typy oltárov zakázal. Je preto možné, že chrám pochádza ešte zo začiatku 4. storočia a je tak jedným z najstarších kresťanských chrámov na svete, rovnako ako priľahlý monastier. V tomto monastieri sa nachádzali dve najstaršie ikony na svete.
Svätý Sergius bol rímsky vojak popravený za svoju kresťanskú vieru. Za cisára Maximiliána bol veliteľom vojenskej školy v Terste. Keď odmietol obetovať Jupiterovi, bol degradovaný, ponížený, mučený a sťatý. Nad jeho hrobom bol neskôr vybudovaný chrám a vzniklo tu prvé biskupstvo v Sýrii.
Monastier svätej Tekly bol postavený nad jej hrobom. Svätá Tekla bola prvou ženou mučeníčkou a bola prenasledovaná vojakmi svojho otca práve pre svoju kresťanskú vieru. Pochádzala pravdepodobne z mesta Ikónium, dnes Konya v južnom Turecku. Pri hlásaní sv. Pavla v tomto meste sa stala kresťankou a jeho učeníčkou. Tým, že sa tak rozhodla žiť, navyše v panenstve, pobúrila matku a snúbenca, ktorý ju udal rímskemu prokonzulovi ako kresťanku. Teklu odsúdili na upálenie, ale ona zázračne unikla smrti.
Podľa legendy prišla k horám a modlila sa. Nato sa hora roztrhla a ona mohla uniknúť. Mnohí od tejto legendy odvodzujú aj pomenovanie mesta. Monastier je postavený vo viacerých úrovniach. V tej najvyššej je moderný grécky chrám, kde pramenila voda so zázračnými účinkami. Preto bolo toto miesto navštevované v hojnej miere aj moslimami.

Jazyk Ježiša Krista4r
„Ibla jatita!“ – takto nejako pred viac ako dvoma tisíckami rokov znel pozdrav Ježiša Krista v aramejčine. Maaloula bola s ďalšími dvomi blízkymi dedinami jediným miestom na svete, kde obyvatelia bežne používali moderný západoaramejský jazyk. Napriek svojej relatívnej blízkosti Damasku ako centra arabského vzdelania v regióne si tieto lokality dokázali uchovať svoju autenticitu. Tá je dnes už výrazne ohrozená, pretože mladšie generácie žijú v arabsky hovoriacom Damasku, a tak medzi sebou používajú v bežnej reči arabčinu. Rovnako sa na tomto jave neúmyselne podieľajú tlačové i elektronické štátne i súkromné médiá používajúce arabský jazyk.
A hoci Ježiš Kristus používal iný dialekt tohto jazyka a navyše pred dvomi tisíckami rokov, Maaloula je jedinečným miestom na zemi, ktoré ponúka možnosť antropologického lingvistického štúdia tohto jazyka.

Pôvodnou aramejčinou, teda jej rôznymi dialektmi, hovorili obyvatelia dnešnej Sýrie ešte v 6. storočí. Keď sa moslimom podarilo Levant, teda dnešnú Sýriu, dobyť, postupne islamizovali a následne arabizovali miestne obyvateľstvo. Tieto tri lokality si po dlhé stáročia zachovávali náboženskú jednotu a držali sa kresťanstva, čo im pomohlo uchovať si aj jazyk ich predkov. V ostatných storočiach však obe dediny boli značne islamizované.
Pred vojnou Maaloula nemala z týchto troch lokalít najčistejší aramejský jazyk. Ale po tom, čo sa v Sýrii v ostatných rokoch stalo, je dnes jediným miestom, ktoré týmto jazykom, i keď už poznačeným arabčinou, hovorí. Od roku 2007 tu sídlil Inštitút aramejčiny univerzity v Damasku, ktorý sa snažil zachrániť tento jazyk a vyučovať ho.

11christiansspan-superJumboSýrska vojna
Pokojné mesto bolo obsadené 4. septembra 2013 niekoľkými stovkami príslušníkov Al-Nusry a slobodnej sýrskej armády, ktorá bojuje proti prezidentovi Ašádovi. Ich počet rýchlo narástol na štyri tisíc. V priebehu prvých dní boli cez kanalizáciu evakuované do Damasku najmä ženy a deti. Tak sa zachránilo množstvo ľudí. V decembri sa do bojov zapojili aj jednotky tzv. DAEŠ-u – Islamského štátu. Šesť mesiacov bolo obsadené jednak rebelmi, jednak Al-Nusrou či DAEŠ-om. Nad mestom prebiehali celý čas boje. Jeden z najstarších oltárov na svete bol rozbitý na dve časti, domy, chrámy, školy – všetko bolo zničené.
Mesto oslobodili dobrovoľníci v spolupráci so sýrskou vládnou armádou. Najprv tam vnikla päťdesiatčlenná skupina dobrovoľníkov. Dnes tam žije tisíc päťsto ľudí. Vláda im pomohla s plynom a vodou. Budovy si však opravujú postupne sami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *