ÚVODNÍK (RNDr. Andrea Novomeská, PhD, členka environmentálnej subkomisie KBS) Čo môže mať spoločné kresťanstvo s ekológiou? Môže to byť otázka mnohých z vás. A predsa, sú nadmieru vzájomne prepojené a hlboko spolu súvisia. Aby sme si však vysvetlili tento súvis, vráťme sa o pár desaťročí späť. Konkrétne do roku 1967, keď v poprednom vedeckom časopise Science vyšiel článok Lynna Whitea s názvom The historical roots of our ecologic crisis. Americký profesor stredovekých dejín vo svojej publikácii poukazuje na to, že hlavnou príčinou ekologickej krízy je kresťanstvo a jeho viera v Božie zjavenie. Odvoláva sa pritom najmä na dva úryvky z Knihy Genezis, teda na celkom úvodné texty Svätého písma. Podľa prvého z nich (Gn 1, 26) Boh hovorí, že urobí človeka na svoj obraz, zatiaľ čo v druhom (Gn 1, 28) dáva Boh človeku významné poverenie: „Ploďte a množte sa, a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ Podľa Whitea sú práve tieto dva starozákonné texty prameňom, na základe ktorého si kresťania – teraz už veľmi početní a rozšírení po celej Zemi – nárokujú mať nadvládu nad stvoreným svetom. Chcú byť ako Boh (teda „na Boží obraz“) a svojím panovaním nad prírodou už celé stáročia spôsobujú našej planéte značné ujmy. White dokonca tvrdí, že kresťania svoje počínanie obhajujú presvedčením, že je Božou vôľou, aby človek vykorisťoval prírodu a využíval stvorenstvo na svoje vlastné ciele.
Toto a ďalšie podobne nepochopené obvinenia sa stali doslova rozbuškou. Preto sa od sedemdesiatych rokov minulého storočia začali vynárať rôzne viac či menej extrémistické hnutia so „zelenou spiritualitou“ a namiesto kresťanstva sa na Západ začali šíriť rôzne východné náboženstvá (budhizmus, taoizmus a ďalšie), ktoré vraj mali k prírode priateľskejší postoj. Rovnako aj kresťanstvo cítilo potrebu vymedziť svoje vnímanie ekologického problému, a tak došlo k vzniku viacerých teologických smerov, ako napríklad teológia ekológie či teológia stvorenstva.
Keďže kríza stavu životného prostredia je v prvom rade krízou človeka a jeho morálnych hodnôt, kresťanstvo pokladalo za nevyhnutné prehĺbiť si svoje postoje aj v tejto oblasti. Výsledkom tohto úsilia je vznik viacerých cirkevných dokumentov a komisií, ktoré sa objavili v ostatných desaťročiach. Nedávnym nesmierne významným počinom je aj publikovanie encykliky Laudato si Svätého Otca Františka. Tento pápežský dokument do veľkej hĺbky a mimoriadne komplexne analyzuje súčasnú dramatickú situáciu týkajúcu sa stavu životného prostredia a postoja človeka k nemu. Práve z neho sa dozvedáme, že kresťanstvo má a musí venovať pozornosť ekológii a stvorenstvu, keďže sú vzájomne úzko prepojené so životom človeka a tvoria spolu integrálny celok.
Ak sme na začiatku spomenuli, že Lynn White nesprávne interpretuje chápanie dvoch úryvkov z Knihy Genezis, je viac než potrebné, aby k nim kresťania pristupovali adekvátne a podľa ich skutočného významu. Človek bol stvorený na Boží obraz a má panovať nad stvoreným svetom. Aká obrovská výzva sa ukrýva v týchto slovách! Výzva, ktorá nás však zároveň má privádzať k nesmiernej pokore a citlivému zaobchádzaniu so stvorenstvom. Boh nás predsa poveril, aby sme sa o svet starali, vydávajúc zo seba nekonečnú lásku a dobrotu nášho Stvoriteľa, s akou sa o nás stará on. Kresťania sú preto pozvaní osvojiť si „ekologickú spiritualitu“ (slovami Svätého Otca Františka i sv. Jána Pavla II.) a k svojmu prostrediu sa postaviť zodpovedne a citlivo… Teda doslova na Boží obraz.