AKTUÁLNE (Juraj Gradoš) Toto známe heslo vodcu októbrovej revolúcie Vladimíra Iľjiča Lenina sa udomácnilo v mnohých starších generáciách. Mladí už na heslá nie sú, azda iba na tie na fejsbuku. Napriek tomu je odkaz tohto hesla zrejmý – lepšia budúcnosť má koreň v trpezlivom učení. I keď sa nechce. Učiť sa však dnes akosi u mladých nie je v móde. Ale ak si dáme ruku na srdce, neraz sme aj my boli podobní. Naproti tomu dnes máme magistrov a inžinierov tak hojne ako maku. Malo by sa nám dariť, no opak je pravdou. Mnohí študenti študujú pre tituly. Niekedy je to kvôli práci, inokedy iba vec imidžu. A dakedy zaúradovali rodičia, ktorí chceli mať vysokoškoláka. Ale titul z nikoho múdreho človeka neurobí.
Najhoršie je, ak slepý vedie slepého (porov. Mt 15, 14b). Obaja nakoniec narazia na dno. Dnes to takto vyzerá s naším školstvom. Učitelia, absolventi nesystémového školstva, nevedia ako a čo majú deti učiť. A z nich vyrastajú ďalší absolventi nesystémového školstva, z ktorých niektorí budú učiť ďalšie generácie. Ak to takto pôjde ďalej, poctivý titul bude mať pre nepoctivých prázdny obsah. Bude iba zbytočným predĺžením mena za vlastné peniaze či peniaze rodičov a ostatných daňových platcov, teda zvyšku spoločnosti. A aj keď sa medzi nimi nájdu naozajstní nasledovníci Jána Amosa Komenského, nestačia na zmenu.
Zmena je však potrebná. Veľká zmena musí prísť zhora. Zmena spôsobu učenia i jeho obsahu. Na takúto zmenu treba odvahu. Treba zmeniť celé školstvo, prístup žiaka i učiteľa, ako aj rodiča. Zmeniť osnovy, aby sa učilo postupne a tak, aby sa rozvíjali vedomosti žiakov, a tí sa neučili neprimerané učivo bez nadväznosti medzi ročníkmi. Treba učivo preosiať a ak treba, urobiť rázne kroky. Osobne by som v tom išiel až do zmeny jazyka, veď absolvent učňovky v Medzilaborciach neporozumie slovám absolventa učňovky v Malackách. Ani naopak. Možno treba oprášiť nielen Komenského slová, ale i to Bernolákovo „píš, ako počuješ“.
Ale to nestačí. Škola očakáva, že rodičia budú doma deti učiť aj vychovávať. Akosi sa zabudlo, že tí istí rodičia pracujú, varia, vozia deti po krúžkoch… A ak majú so svojou ratolesťou stráviť niekoľko hodín prípravy na ďalší deň, nemajú voľný čas na plnohodnotnú výchovu. Niektorí učitelia totiž došli k presvedčeniu, že stačí učivo odprednášať, nadiktovať poznámky a zadať úlohy. A niekedy sú tie úlohy skôr pre rodičov ako pre dieťa. Ale na to netreba absolvovať pedagogickú fakultu. Učiteľ má učiť. Zvlášť dnes, keď rodič často ani nevie, ako má dieťa pripravovať bez učebníc a zrozumiteľného jednotného postupu. Bolo by načase, aby učitelia žiakov skutočne učili. V Európe, v mnohých krajinách zostávajú učitelia so žiakmi aj popoludní, aby sa pripravili na ďalší deň. Ak treba, osobne vysvetlia látku tak, aby to žiak pochopil. Áno, odchádzajú zo škôl neskôr, pracujú viac v škole a menej doma. Tomu však treba prispôsobiť aj stabilitu učiva, aby sa nemenilo, a učiteľ tak nemusel každý rok prerábať učebný plán. Potom rodinný čas nezaťažujú školské povinnosti a v rodine sa môžu venovať jeden druhému. A dieťa pokojne usne a ráno príde do školy vyspaté, plné pozitívnych emócií a nie vystresované z dlhej noci strávenej nad knihami.