SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Jasajúci v radosti
Svätý Otec vo svojej homílii upriamil pozornosť veriacich na dôležitý moment stretnutia sa s Kristom. Povedal: „Aké sú postoje, ktoré musím zaujať, aby som sa stretol s Pánom? Ako mám pripraviť svoje srdce na stretnutie s Pánom? V modlitbe na začiatku omše nám liturgia naznačuje tri postoje: bdelosť v modlitbe, činnosť v láske a radosť v chvále. To znamená, že sa musím modliť s bdelosťou; musím byť činný v láske, v bratskej láske: nielen dať almužnu, ale tiež tolerovať ľudí, ktorí sú mi nepríjemní, tolerovať doma deti, keď sú príliš hlučné či manžela, alebo manželku, keď sú ťažkosti, alebo svokru… Tolerovať. Vždy tu ide o lásku, ale činnú. A tiež radosť z chválenia Pána: ,jasajúci v radosti‘. Tak musíme prežívať túto cestu, túto vôľu stretnúť Pána. No aby sme ho naozaj stretli, nesmieme stáť na mieste. Aj samotný Ježiš hovorieval, aby sme sa nezastavovali. A práve v tomto kráčaní za ním nás čaká prekvapenie, pretože on je Pánom prekvapení. Kráčam, aby som ho stretol, a on kráča, aby stretol mňa, a keď sa stretneme, uvidíme, že to veľké prekvapenie je, že on ma hľadal skôr, než som ho začal hľadať ja. To je to veľké prekvapenie zo stretnutia s Pánom. On nás hľadal skôr. On je vždy prvý. On zdoláva cestu, aby nás stretol. Pán vždy kráča ďalej, vykročí prvý. My urobíme jeden krok, on ich urobí desať. Vždy. Hojnosť jeho milosti, jeho lásky, jeho nežnosti, ktorá sa nikdy neunaví hľadať nás. Boh, ktorý nás hľadá, čaká nás a žiada nás iba o malý krok dobrej vôle. Ak máme vôľu, on nám pomôže. Pán nás bude sprevádzať počas nášho života. A i keď nás uvidí toľkokrát vzdialiť sa od neho, bude čakať ako otec na márnotratného syna. A mnohokrát nás uvidí priblížiť sa, a vtedy nám on sám bude bežať v ústrety. Toto je stretnutie s Pánom, toto je dôležité stretnutie. Vždy sa ma dotklo to, čo hovorieval emeritný pápež Benedikt, že viera nie je nejaká teória, filozofia, idea: je to stretnutie. Stretnutie s Ježišom. Ak si sa nikdy nestretol s jeho milosrdenstvom, môžeš recitovať Krédo naspamäť, ale pritom nemať vieru. Zákonníci vedeli všetko do detailu, čo sa týkalo dogmatiky toho času, všetko z morálky vtedajšej éry. Všetko. Ale nemali vieru, lebo ich srdce sa vzdialilo od Boha. Vzdialiť sa alebo mať vôľu vyjsť v ústrety. A to je tá milosť, o ktorú dnes prosíme.
Ó, Bože, náš Otec, prebuď v nás vôľu ísť v ústrety tvojmu Kristovi prostredníctvom dobrých skutkov. Ísť v ústrety Ježišovi.
A preto si pripomíname milosť, za ktorú sme sa modlili: bdelosť v modlitbe, činnosť v láske a radosť v chvále. A tak sa stretneme s Pánom a bude nás čakať veľké prekvapenie.“ (úryvok homílie z 28. novembra 2016)

Boh uprostred nás
Svätý Otec František pred modlitbou Anjel Pána objasnil veriacim skutočnosť, že Božie kráľovstvo môžeme zakúšať už teraz na zemi. Povedal: „ ,Božie kráľovstvo je medzi vami‘ (porov. Lk 17, 20), hovorí Ježiš. Toto slovo je veľmi dôležité. Ján ohlasuje to, čo potom povie Ježiš: ,Božie kráľovstvo prišlo, už dorazilo, je medzi vami.‘ Toto je ústredné posolstvo každej kresťanskej misie. Takto misionár pripravuje cestu Ježišovi, ktorý sa prichádza stretnúť so svojím ľudom. Ale čo je toto Božie kráľovstvo, toto nebeské kráľovstvo? Sú to synonymá. My hneď myslíme na niečo, čo sa vzťahuje na posmrtný život: večný život. Zaiste, toto je pravda, Božie kráľovstvo bude mať nekonečný rozsah presahujúci pozemský život, ale tá krásna správa, ktorú nám Ježiš prináša – a ktorú Ján anticipuje – je to, že Božie kráľovstvo nemáme očakávať v budúcnosti: priblížilo sa, určitým spôsobom je už prítomné a už odteraz môžeme zakusovať jeho duchovnú moc. ,Božie kráľovstvo je medzi vami!‘ povie Ježiš. Boh prichádza nastoliť svoje kraľovanie v našich dejinách, v každodennosti dneška, v našom živote. A tam, kde sa mu dostáva prijatie s vierou a pokorou, klíči láska, radosť a pokoj. Podmienkou vstupu a účasti na tomto kráľovstve je uskutočnenie premeny v našom živote, čiže obrátenie sa, každodenné obrátenie, každodenný krok vpred… Ide o zanechanie ciest, ktoré sú pohodlné, no odvádzajú od cieľa, zanechanie idolov tohto sveta: úspechu za každú cenu, moci na úkor slabších, smädu po bohatstvách, pôžitku za akúkoľvek cenu. A naopak, znamená to otvoriť cestu Pánovi, ktorý prichádza: on neodníma našu slobodu, ale darúva nám pravé šťastie. Narodením Ježiša v Betleheme samotný Boh prichádza prebývať medzi nami, aby nás oslobodil od egoizmu, od hriechu a od skazenosti, od týchto postojov, ktoré sú od diabla: hľadať úspech za každú cenu, usilovať sa o moc na úkor slabších, mať smäd po bohatstvách a vyhľadávať pôžitok za akúkoľvek cenu. Vianoce sú dňom veľkej radosti aj navonok, ale predovšetkým to je udalosť náboženská, ku ktorej je nevyhnutná duchovná príprava. Vtedy pripravujeme Pánovi cestu a vyrovnávame mu chodníky, keď si spytujeme svedomie, keď skúmame naše postoje, aby sme odohnali preč tie hriešne, ktoré som spomenul a ktoré nie sú od Boha: úspech za každú cenu, moc na úkor slabších, smäd po bohatstvách, pôžitok za akúkoľvek cenu. Nech nám Panna Mária pomáha pripraviť sa na stretnutie s ,láskou, ktorá je vždy väčšia‘, čiže tou, ktorú prináša Ježiš a ktorá sa vo vianočnej noci stala celkom maličkou, ako semiačko padnuté do zeme. A Ježiš je týmto semiačkom: semiačkom Božieho kráľovstva.“ (úryvok príhovoru zo 4. decembra 2016)

„Všetci sme pozvaní vyjsť ako misionári a priniesť posolstvo Božej lásky každému človeku a do každého prostredia.“ (twitter Svätého Otca Františka, 3. december 2016)