ÚVODNÍK (Bc. Monika Markovičová) Nevyhnutnými danosťami pre rovnováhu osobnosti sú racionálnosť a láskavosť. Tieto dve vlastnosti sa nevylučujú, ba naopak, vzájomne sa dopĺňajú. Myslím si, že je správne prijímať rozhodnutia s chladnou hlavou, ale zároveň s teplým srdcom, ktoré dokáže urobiť iných šťastnými. Veď láskavé srdce neznižuje vážnosť prijatého rozhodnutia.
Súčasnosť zdôrazňuje význam racionálneho prístupu k všetkým oblastiam života. Riadenie spoločnosti či prijímanie rozhodnutí sú vo veľkej miere formované práve racionalitou, ktorá nepredstavuje len rozhodnutie rozumu, ale aj snahu dosiahnuť cieľ. Racionalitou sa prijímajú aj rozhodnutia v rámci nášho zariadenia Domu svätej Anny v Starej Ľubovni. V zariadení pre deti a mladých s kombinovaným postihnutím by racionálne rozhodnutia bez láskavosti neprinášali úžitok. Aj keď láskavý prístup od nás často vyžaduje oveľa viac trpezlivosti s tými, ktorým sa venujeme, práve láskavosť vnáša do denného programu nevídané rozmery. Láskavosť vychádza z nášho srdca, no nemôže obísť ani náš rozum, lebo by sa mohla u našich detí a mladých prestať vyžadovať zodpovednosť.
Človek pri výchove má byť rozumný, racionálny, ale aj láskavý. Práve výchovou a učením detí a mladých v našom zariadení rozvíjame ich ľudský faktor. Sociálnou a liečebnou rehabilitáciou ich učíme samostatnosti, rozvíjaním ich zručností a zdatností integrujeme do majoritnej spoločnosti. Rovnako sa snažíme pomáhať deťom k zlepšovaniu sa ako človek. Ak sa dostane naša láska cez náš rozum k srdcu druhého, získame si jeho srdce aj jeho rozum privedieme k uvažovaniu, ako by túto lásku podával ďalej. Nie je to len jednosmerný proces, často si my sami zamestnanci uvedomujeme skutočné hodnoty prostredníctvom práce s touto cieľovou skupinou. Každý náš výrok, nariadenie alebo rozhodnutie, ako aj samotné správanie ovplyvňuje vývoj alebo náladu každého klienta. Ku každému z racionálnych rozhodnutí sa preto snažíme dávať pridanú hodnotu, ktorou je láskavosť. Dôvodom je spôsob videnia sveta a človeka, ktorý jasnejšie a obohacujúcejšie vplýva nielen na našu vlastnú skúsenosť. Láskavosť je prostriedkom nazerania na svet ľudskejším spôsobom, kde nemusíme prekročiť ostatných, aby sme získali to, čo chceme. Veď možno povedať, že samotná láskavosť pochádza od Boha, a preto je pre nás táto vlastnosť prirodzená. „Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý.“ (Ž 145,8)
Prejav láskavosti nestojí veľa. Niekedy stačí milé slovo, úsmev na tvári, objatie alebo len vypočutie si toho druhého. Denne to vnímame aj v Dome sv. Anny, kde len prítomnosť a čas venovaný deťom a mladým znamená veľa. Aj keď niekedy sa prejav vďačnosti nedostaví okamžite, neznamená to, že nepadli na úrodnú pôdu. Preto denne nachádzajme príležitosti komu a ako prejaviť svoju láskavosť, lebo len správnym spojením srdca a mysle, našej racionality v kombinácii s láskavosťou, budeme schopní prinášať svetu to najlepšie.