ROK MILOSRDENSTVA (Eva Paula Ivančová) Zaiste sa väčšina dospelých vďaka svojim deťom zatúla do sveta rozprávkových hrdinov. Chlapec sa vidí v kovovom brnení rytiera. Dievča si bez vedomia mamy oblieka jej plesové šaty podobné tým zo zámku. V predstavách stojíš uprostred princov a strojených dvorných dám.
No stretol si sa s niekým, kto túžil byť sluhom? Táto rola ostáva skôr neobsadená. Málo nápadná, až nevýrazná. Paholok sa v rozprávkach k slovu veľmi nedostane. Má status tichého pomocníka do každej práce.
A poznáš tento príbeh?
Sluha uprosí kráľa. Vládca vypočuje jeho požiadavku. Zahrnie ho dobrom nad očakávanie. Vo vzduchu visí otázka. Reč je o mimoriadne odvážnom sluhovi alebo o netradične zhovievavom kráľovi?
No predsa len pripusťme takýto koncept deja. Paholka by sme odhadli na pozitívnu postavu. Prečo? Zrejme disponoval kladnými vlastnosťami, pre ktoré bol k nemu kráľ milosrdný. A ako sa to v tomto prípade naozaj skončilo? V scenári nastal zvrat. Nevíťazí dobro nad zlom? Kráľ sa síce držal línie lásky. A sluha? Len čo opustil kráľovskú dvoranu, zabudol na milosrdenstvo panovníka. Tesne pred koncom deja sa v podobnej situácii zachoval arogantne. Vladárovo milosrdenstvo sa nezmenšilo priamoúmerne jeho bezočivosti.
A teraz skúsme obrátiť list. Toto sa nestáva iba v rozprávke. Stáva sa to denne tebe aj mne. Vôbec netreba cestovať do ríše divov.
Si hrdinom vlastného príbehu. Na nikoho sa nehraj. Neskúšaj iné šaty. Nenapodobňuj. Za kráľom prichádzaj v jednoduchej prirodzenosti. Môžeš sa s ním slobodne rozprávať. Táto skutočnosť rúca tradičnú predstavu bontónu v prítomnosti vladára. Má ťa rád preto, že si, a nie preto, kým si. To najdôležitejšie je očiam neviditeľné.
Kráľ, za ktorým prichádzaš ty, je ako ten z príbehu. Vypočuje ťa. Obdaruje. Na tebe záleží, akým sluhom budeš ty. Zachováš si postoj pozitívneho hrdinu? Alebo… ?
Áno, máš správne tušenie. Boh je tým kráľom. Nezaujíma ho pominuteľná hmota ani reči ľudí o tebe. On sám najlepšie pozná tvoje srdce. Úmysly, ktoré ťa motivujú. Ciele, ktoré ťa inšpirujú. Vie aj o všetkej tvojej nečestnosti. Vidí ti to na očiach, aj keď sa ich snažíš pred ním od hanby sklopiť. Neprehliadne to v tvojej mnohovravnosti, keď ju chceš v rozrušení zahovoriť. Jeho láskavý pohľad roztopí ľadovec poloprávd. Ostaneš stáť v nahote pravdy. Nezutekaj. Sám kráľ ťa chce prikryť plášťom milosrdného odpustenia. Podľa nášho výmeru sa Boh zachová niekedy neočakávane. No jeho prirodzenosť je milosrdenstvo, ktoré môžeme stále očakávať. A keď opustíš kráľovskú dvoranu, máš ísť a robiť podobne. Preukáž zhovievavosť spolubratom zo zásob lásky, ktorej sa ti dostalo. Robíš to? Iba ty poznáš odpoveď. Nezabudni! Bez ohľadu na to, aký si, máš neustály prístup ku Kráľovi. Si hrdinom vlastnej rozprávky. Scenár sa píše tu a teraz v prítomnosti Kráľa kráľov. Jeho kráľovstvo je v nás a medzi nami. A vieš, čo je najlepšia správa? Predsa to, že si princ či princezná, lebo kráľ, o ktorom hovoríme, je tvojím otcom.