SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)

V Nedeľu Zoslania Svätého Ducha Svätý Otec František priblížil konanie Svätého Ducha v Cirkvi i osobnom živote človeka.

Kniha Skutkov apoštolov rozpráva, čo sa udialo v Jeruzaleme päťdesiat dní po Ježišovej Veľkej noci. Všetci učeníci boli spolu vo večeradle a bola tam s nimi aj Panna Mária. Zmŕtvychvstalý Pán im už predtým povedal, aby zostali v meste, kým zhora nedostanú dar Ducha Svätého. Ten sa teraz prejavuje hukotom, ktorý odrazu počuť prichádzať z neba ako prudký vietor, a napĺňa dom, kde sa nachádzajú učeníci. Ide o reálny zážitok, ale aj symbol.

Tento zážitok odhaľuje, že Svätý Duch je ako silný a nespútaný vietor, čiže prináša so sebou silu a slobodu. Nedá sa dostať pod kontrolu, zastaviť ani zmerať; ba ani len predvídať jeho smer. Nenechá sa zarámcovať našimi ľudskými požiadavkami, nenechá sa zarámcovať do našich schém a našich predsudkov. Svätý Duch vychádza z Boha Otca a z jeho Syna Ježiša Krista, a vniká do Cirkvi, vniká do každého z nás, oživujúc naše mysle a naše srdcia. Tak ako hovorí Krédo, je „Pán a Oživovateľ“. Vládne, lebo je Boh, a dáva život.

V deň Turíc boli Ježišovi učeníci dezorientovaní a ustráchaní. Ešte nemali odvahu vyjsť von. Aj my, ako sa to neraz stáva, uprednostňujeme ochranné múry našich príbytkov. Ale Pán vie, ako k nám preniknúť a otvoriť dvere nášho srdca. Posiela svojho Svätého Ducha, ktorý nás obklopí a porazí všetku našu váhavosť, zrúca naše obranné múry, demontuje naše falošné istoty. Svätý Duch z nás robí nové stvorenia, tak ako to spravil v onen deň s apoštolmi: obnovuje nás ako nové stvorenia.

Keď učeníci dostali Svätého Ducha, ďalej už neboli ako prv. Zmenil ich. Vyšli von, vyšli bez obáv a začali ohlasovať Ježiša, hlásať, že Pán vstal z mŕtvych a je s nimi. Robili to takým spôsobom, že každý im rozumel vo svojej reči. Lebo Svätý Duch je univerzálny. Je pre všetkých, ale každý mu rozumie v rámci svojej vlastnej kultúry, vo svojom vlastnom jazyku. Svätý Duch mení srdce, rozširuje obzory učeníkov. Uschopňuje ich komunikovať veľké Božie diela všetkým bez obmedzení, prekračujúc hranice kultúr a náboženstiev, vnútri ktorých boli zvyknutí myslieť a žiť. Uschopňuje apoštolov dosiahnuť k druhým rešpektujúc ich možnosti počúvať a porozumieť, v rámci kultúry a jazyka každého. Inými slovami, Svätý Duch spája rôzne osoby v komunikácii, uskutočňujúc tak jednotu a univerzálnosť Cirkvi.

A dnes nám táto pravda, táto vlastnosť Svätého Ducha, veľa hovorí tam, kde sú v Cirkvi skupinky, ktoré sa usilujú zakaždým o rozdelenie, o odtrhnutie sa od ostatných. Toto nie je Boží Duch. Boží Duch je harmónia, jednota, zjednocuje rozdielnosti.

Jeden skvelý kardinál, ktorý bol arcibiskupom Janova, hovorieval, že Cirkev je ako rieka: dôležité je zostať v nej; ak si trocha na tej či onej strane, na tom nezáleží, lebo Svätý Duch všetko zjednocuje. Používal obraz rieky. Dôležité je zostať vo vnútri jednoty Ducha a nepozerať na malichernosti, že si viac na tej či onej strane, že sa modlíš tým či oným spôsobom… To nie je Božie. Cirkev je pre všetkých, tak ako to ukázal Svätý Duch v deň Turíc. Prosme dnes Pannu Máriu, Matku Cirkvi, o jej príhovor, aby Svätý Duch zostúpil v hojnosti, naplnil srdcia veriacich a zapálil vo všetkých oheň svojej lásky. (príhovor z 23. mája 2021)

„Svätý Duch, Duch Tešiteľ, utešuj naše srdcia. Urob nás misionármi svojej útechy, tešiteľmi milosrdenstva pre svet. Obhajca náš, lahodný hosť duše, učiň nás Božími svedkami dneška, prorokmi jednoty pre Cirkev a ľudstvo.“ (Svätý Otec František)