SLOVO O IKONE (Milan Gábor) V tematike ikon Bohorodičky sme už spomínali, že popri ikonách sviatkov sa jej ikony spájajú aj s miestami zjavení alebo zázračných udalostí či osobami, ktoré mali s nimi priamy súvis. Vieme o ikonách Božej Matky, ktoré popisujú jej cnosti či materinský vzťah k ľudstvu, ale sú aj ikony, ktoré prostredníctvom farieb zobrazujú liturgické spevy, hymny a modlitby oslavujúce a ospevujúce Božiu Matku, a takou je aj táto ikona.
Dôstojné je – rus. Достойно естъ; gr. Άξιον εστίν (Axion estin) je ikonou Bohorodičky, ktorej názov sa spája s liturgickým hymnom kresťanského Východu byzantskej tradície: Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Pôvod tohto hymnu sa spája s udalosťou, ktorá sa stala v 10. storočí na sv. hore Atos. V jednej z kélii, patriacej k monastieru Pantokrator neďaleko mesta Karies – duchovného a administratívneho centra Atosu, žili spoločne starec s poslušníkom (novicom). V sobotu večer sa starec vybral do Karies na slávenie bohoslužieb celonočného bdenia v uspenskom sobore nazývanom Protaton. Tento chrám dal v roku 335 postaviť sv. cisár Konštantín na mieste niekdajšieho pohanského chrámu. Igumen karejskej lavry sa stal prvým na Atose a nazýval sa protom – prvým, starším. Tu sa konali snemy alebo synody sv. hory Atos za účasti ostatných starcov.
Písal sa 11. jún 982. Neskoro večer neznámy mních zaklopal na dvere kélie. Poslušník sa tomu nedivil, pretože vedel, že na Atose je mnoho mníchov, ktorí z času na čas prichádzajú navštíviť spolubratov. Poklonil sa neznámemu hosťovi, dal sa mu po ceste napiť vody a ponúkol mu, aby si oddýchol. Potom začali spoločne spievať žalmy a modlitby. Počas spevu modlitby Čestnejšia si ako cherubíni neznámy hosť zrazu poznamenal, že u nich túto pieseň spievajú ináč, pridávajú pred Čestnejšia si slová Dôstojné je… a zaspieval verš, ktorý v tom čase nebol na hore Atos známy. Počas spevu verša začala ikona Bohorodičky v kélii žiariť tajomným svetlom. Poslušník uchvátený krásou modlitby poprosil mnícha, aby mu napísal jej text. Keďže v kélii nemali papier, mních vzal kamennú dosku, ktorá pod jeho rukami zmäkla ako vosk, a text tam vyryl. Dal ho poslušníkovi so slovami, aby spievali tento verš vo všetkých chrámoch. Potom neznámy hosť zmizol. Podľa slov na kamennej dlaždici boli mnísi presvedčení, že tajomným návštevníkom nemohol byť nikto iný ako archanjel Gabriel.
Po tejto udalosti sa hymnus začal spievať vo všetkých monastieroch a spievali ho tiež patriarcha a cisár v Konštantínopole. Ikonu Bohorodičky, pred ktorou sa tento hymnus spieval prvýkrát, začali nazývať Dôstojné je. Následne ju preniesli do soborného chrámu v Karies, kde sa istý čas nachádzala na hornom mieste vo svätyni. Neskôr, aj kvôli verejnej úcte mníchov a pútnikov, bola umiestnená v ľavej časti chrámovej lodi pod soleou, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Ikona sa vo svojej histórii preslávila mnohými zázrakmi. Zobrazuje Božiu Matku po pás v type eleusy, nežnej – milujúcej Matky s dieťaťom Kristom na jej pravej ruke, ku ktorému sa túli. Kristova ľavica je skrytá pod maforiom Bohorodičky a pravicou nežehná, ale dotýka sa zvitku, ktorý drží Bohorodička v pravici. Svoju liturgickú pamiatku slávi ikona Bohorodičky Dôstojné je 11. júna, v deň, keď v 10. storočí pred ikonou zaspieval archanjel Gabriel hymnus na oslavu Bohorodičky Dôstojné je.
