ÚVODNÍK (Juraj Gradoš) Poznáte to – všetko sa mení. Niekedy mám pocit, že príliš rýchlo a ja nestíham. Cítim sa ako dinosaurus – starý, priam ako vykopávka. Kedysi sa ľudský svet menil pomalšie. Dnes sme v čase, kde je rýchlosť to najdôležitejšie. A to vo všetkom. Čím rýchlejšie, tým lepšie. Lenže aj tu platia zákony, ktoré Boh vpísal do hmoty – do prírody okolo nás. Ak ideme rýchlo, nemusíme si všimnúť odbočku, kam máme ísť. A už vôbec nie ľudí okolo našej cesty. A ak narazíme alebo ak chceme iba ubrzdiť, vo veľkej rýchlosti je to omnoho rizikovejšie, než ak sa hýbeme primerane.
Niekto by si povedal, že treba zastaviť a stáť. Ale tak sa už nebudeš pohybovať po ceste. Zastaviť či spomaliť treba, ak musíme zmeniť smer alebo sa vrátiť o kúsok späť. Ale stáť dlho, zmeravieť či skamenieť znamená smrť. Na ceste i v živote. Len neustály pohyb nás môže priviesť k cieľu. Státie nie (aj keď dnes už sú eskalátory). Na druhej strane rýchly, ba priam chaotický pohyb bez cieľa, naháňanie sa za okamžitými hmlistými cielikmi vytvára chaos. Akúsi protiváhu smrti. Druhý extrém. Lenže chaos znamená smrť. Všade a vo všetkom.
Tak ako žiť? Čo robiť? Meniť sa. Postupne, s pohľadom upretým na cieľ, na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa našej spásy. Tí, ktorí rysujú, to poznajú. Ak chcú s ceruzkou narysovať linku z bodu A do bodu B, nemajú sa pozerať na bod A ani na ceruzku, ale na bod B a ruka ceruzku pevne a rovno privedie tam, kde má skončiť. Tak je to vo všetkom, i v duchovnom živote. A asi najmä tu. Ak sa zameriame na Ježiša, tak zmena nás bude robiť deň čo deň lepšími. Čím budeme bližšie, tým bude Ježiš zreteľnejší. Jeho svetlo nám bude lepšie svietiť na cestu a bude nás hriať v tmavých a chladných zákutiach života. Svetlo lásky Otca. Lásky, ktorá sa dáva a nič nečaká. Lásky, z ktorej sme sa narodili a do ktorej náručia sa vrátime. Aspoň dúfam.
Zmena je teda dobrá, ak je zameraná na cieľ. V posledných týždňoch som sa dosť trápil práve nad tým, aký cieľ má náš časopis. To, na čo som prišiel, znie ako fráza. Ale to asi všetky ciele. Som presvedčený, že Slovo robí život lepším. To je jeho cieľ. Neustále sa meniaci, a predsa stabilný. Premenlivý ako život sám, ale pevný ako láska nebeského Otca. A taký je aj život časopisu. Menia sa ľudia, mení sa obsah i grafika. Menia sa spôsoby, štýly a situácie. Všetko podlieha zmene. Verím, že od dobrého k lepšiemu. Ale cieľ ostáva ten istý: robíme život lepším.
Nebojme sa zmeny, ak sa teda pozeráme na Ježiša. Ak on je naším cieľom. On je príkladom obrovských zmien. Boh zostúpil z nebies – zmenil si bydlisko. Stal sa človekom. Trpel ako smrteľník. Nesmrteľný zomrel. Pôvodca všetkého trel núdzu. Pán vesmíru bol poslušný. … Takú zmenu, akú urobil on, my nie sme schopní urobiť. Obrovská zmena. A tá najdôležitejšia a najzásadnejšia však bola v slove, ktoré hlásal. Boh ťa miloval skôr, než si sa narodil. Nič nemusíš robiť. Jeho láska nemá podmienky, je nekonečná ako Boh sám. Ale ak ju cítiš, mení ťa na Božie dieťa. Na dieťa podobné svojmu otcovi. Vo všetkom, no najmä v schopnosti milovať.
