SLOVO O PRÍRODE (Juraj Gradoš) Jazero je prirodzená uzavretá zníženina na zemskom povrchu, ktorá je trvalo alebo dočasne vyplnená vodou a nie je prirodzene spojená so svetovým oceánom. Niektoré jazerá sa nachádzajú aj pod zemským povrchom. Dodnes nie je definícia jazera presne ustálená. Podľa obsahu minerálov delíme jazerá na sladkovodné, zmiešané a slané. Podľa odtoku na bezodtokové, odtokové a prietokové. Podľa pôvodu na riečne, ľadovcové, sopečné, krasové, eolitické a riftové.
Najväčším sladkovodným jazerom na Zemi je Horné jazero. Patrí do sústavy veľkých kanadských jazier na hraniciach Kanady a USA. Je to najväčšia skupina sladkovodných jazier na zemeguli. Na Hurónskom jazere sa nachádza najväčší vnútrozemský ostrov na Zemi – Manitoulin.V Európe je najväčším jazerom Ladožské jazero pri Petrohrade, na Slovensku Štrbské pleso. Najhlbším a najstarším jazerom na Zemi je Bajkalské jazero. Pri hĺbke 1 642 m sa v ňom nachádza 20 % svetových zásob povrchovej sladkej vody. Jeho vek sa odhaduje na 25 miliónov rokov. Podobný vek môže mať aj voda v najväčšom podľadovcovom jazere v Antarktíde – Vostok.
Najväčším jazerom na svete je Kaspické more, ktoré leží medzi Európou a Áziou. Ide o slané jazero, ktoré bolo kedysi súčasťou oceánu Tethys. Má rozlohu až 371-tisíc km2 (to je viac ako rozloha Poľska a Slovenska dokopy). Jeho hladina leží 28,5 m pod úrovňou oceánu. Až 75 % vody, ktorá doň priteká, je z rieky Volga. Aj preto dosahuje asi tretinu salinity bežných morí. Vedľa neho sa nachádzalo kedysi štvrté najväčšie jazero sveta – Aralské more. Už vyše päťdesiat rokov však vinou činnosti človeka vysychá (už má iba 40 % rozlohy). Okolo jazera vznikla soľná púšť, z ktorej vietor roznáša soľ ďalej do okolia a ničí tak priľahlé bavlníkové plantáže. Voda v jazere je už v podstate jedovatá, a preto v ňom nie sú ryby.
