SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran) Pred modlitbou Anjel Pána Svätý Otec František vo svojom príhovore vyzval ľudí, aby aj v čase skúšok kontemplovali nádheru vzkrieseného Pána.
Druhá pôstna nedeľa nás pozýva rozjímať nad Ježišovým premenením na vrchu, pred troma z jeho učeníkov (porov. Mk 9, 2 − 10). Krátko pred tým Ježiš oznámil, že bude v Jeruzaleme mnoho trpieť, že ho zavrhnú a zabijú. Môžeme si predstaviť, čo sa muselo odohrať v srdci jeho najdôvernejších priateľov, jeho učeníkov: predstava silného a víťaziaceho Mesiáša je zrazu otrasená, ich sny sa rozpadli a prepadla ich úzkosť z myšlienky, že Učiteľ, v ktorého uverili, by mal byť zabitý ako najhorší zo zločincov.
V takom stave Ježiš volá Petra, Jakuba a Jána a vedie ich so sebou na vrch. Evanjelium hovorí: „Vyviedol ich na vysoký vrch.“ (Mk 9, 2) V Biblii má vrch vždy špeciálny význam: je vyvýšeným miestom, kde sa nebo a zem dotýkajú, kde Mojžiš a proroci mali neobyčajný zážitok stretnutia s Bohom. Vystúpiť na vrch znamená priblížiť sa k Bohu. Ježiš stúpa spolu s tromi učeníkmi na vrchol hory. Tu sa Ježiš pred nimi premení. Jeho žiariaca tvár a žiarivý odev, ktoré anticipujú obraz Vzkrieseného, ponúkajú vystrašeným mužom svetlo nádeje, svetlo na prechod temnotami: smrť nebude znamenať koniec všetkého, pretože sa otvorí sláve Vzkrieseného.
Ježiš oznamuje svoju smrť, privádza ich na vrch a ukazuje im, čo nastane potom: vzkriesenie. Je krásne zostať s Pánom na vrchu, zažívať túto „predzvesť“ svetla uprostred pôstneho obdobia. Je to pozvanie pripomenúť si, zvlášť keď prechádzame ťažkou skúškou, že Pán vstal z mŕtvych a nedovolí, aby tma mala posledné slovo.
Niekedy sa stáva, že človek prechádza temnými chvíľami v osobnom, rodinnom alebo spoločenskom živote, a dostane strach, že nejestvuje žiadne východisko. Cítime sa vyľakaní zoči-voči veľkým záhadám, ako sú choroby, utrpenie nevinných či tajomstvo smrti. Na ceste viery často zakopneme, narazíme na pohoršenie kríža, ktoré od nás žiada vynaložiť svoj život pre službu a stratiť ho pre lásku, namiesto toho, aby sme si ho uchovávali pre nás samých a bránili si ho. Potrebujeme svetlo, ktoré by do hĺbky osvetlilo tajomstvo života a pomohlo nám prekonať naše schémy a kritériá tohto sveta.
Sme povolaní vystúpiť na vrch, kontemplovať nádheru vzkrieseného Pána, ktorý naplno rozžiari blikotajúce svetlo v každom kúsku nášho života a pomôže nám vysvetliť dejiny na základe veľkonočného víťazstva.
Buďme však pozorní: ten Petrov pocit „dobre je nám tu“ sa nesmie stať duchovnou lenivosťou. Nemôžeme zostať na vrchu a tešiť sa sami z blaženosti tohto stretnutia. Sám Ježiš nás znovu privádza späť do údolia, do bežného života. Vystúpiť na vrch neznamená zabudnúť na realitu. Sme povolaní zažiť stretnutie s Kristom, aby sme ožiarení jeho svetlom mohli toto svetlo niesť a dať mu zažiariť všade. Zažínať svetielka v srdciach ľudí; byť lampášikmi evanjelia, ktoré prinášajú trochu lásky a nádeje: toto je poslanie kresťana.
Prosme najsvätejšiu Pannu Máriu, aby nám pomáhala prijímať Kristovo svetlo, opatrovať ho a deliť sa oň. (z príhovoru 28. februára 2021)
