Veronika lekárska (Richard Fučko; foto: wikimedia.org)
Svojho času ju Rimania volali „hlavný liek na všetky choroby“ a ešte aj dnes sa v ľudovej reči nazýva všeliek. Veronika rastie na suchších pôdach, v lesoch, na rúbaniskách, pri plotoch, v krovinách, priekopách, pri cestách a na okrajoch lesov. Má chlpatú, poliehavú alebo vystúpavú stonku s malými pílkatými, striebrolesklými listami a s priamym, jasnomodrým alebo fialovým kvetným strapcom. Veronika kvitne od mája do augusta, zbiera sa kvetenstvo. Čaj z čerstvých kvetov spomaľuje vápenatenie ciev a prečisťuje krv, taktiež má upokojujúce účinky.
Esencia z veroniky lekárskej: Dve kopcovité hrste kvitnúcej pokrájanej byliny naložíme do fľaše a zalejeme litrom 38 % až 40 % ražnej pálenky. Fľaša sa odloží aspoň na dva týždne na teplé miesto. Touto esenciou sa treba denne potierať proti reume. Ako doplnok možno užívať trikrát denne 15 kvapiek zriedených v malom množstve vody alebo bylinkového čaju.
Čaj proti nervozite: Jednu kopcovitú čajovú lyžičku veroniky na šálku zalejeme horúcou vodou, necháme pol minúty stáť, precedíme a pijeme po dúškoch večer pred spaním.
