SVEDECTVO (Ján; foto: archív redakcie)
Písal sa 27. máj 2020 a hodiny ukazovali 8:30 ráno. Zazvonil mi telefón a v hlase volajúceho som spoznal muža, ktorému sa pre jeho vysoké postavenie zvyčajne neodmieta, keď o niečo prosí. O to viac, keď k tomuto človeku prežívam vďačnosť za to, čo pre mňa spravil. Dostal som od neho ponuku napísať svedectvo o svojom pobyte v Litmanovej. Ešte sa spýtal, ako žijem a ako sa mám.
Je vskutku náročné vtesnať a vybrať najdôležitejšie udalosti prežité za dvadsať rokov môjho života v tejto rusínskej dedine. Ako rodák z hlavného mesta som do tejto obce s byzantským obradom ležiacej na severovýchode Slovenska pricestoval iba preto, lebo ma oslovil dokumentárny film vysielaný televíziou na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. V ňom dve miestne deti tvrdili, že vidia Pannu Máriu. V tom čase už udalosti priťahovali množstvo ľudí aj médií. Niekoľko mesiacov som prichádzal do obce a stúpal na miesto v horách nad dedinou nazývané Zvir. O ňom obe deti neoblomne tvrdili a hovoria ako dospelé ženy i dnes, že práve tam sa im v drevenom príbytku zjavila Panna Mária. Na jednej strane ich presvedčenie vyvoláva dodnes pochybnosti, často dobre skryté pohŕdanie, nepochopenie, opovrhnutie, podozrenie z manipulácie ľudu aj pôsobenia rôznych nedobrých síl. U iných ľudí udalosti spôsobujú presný opak. Aby som si mohol urobiť vlastný názor, po spomínaných mesiacoch cestovania na východ prišlo rozhodnutie usadiť sa v obci.
Obmedzím sa s opisovaním pekného aj bolestného, lásky aj zrád, ktoré som rozdal aj prijal. Bolo by to na hrubú knihu a mnohé udalosti nech radšej ostanú odpustené, zabudnuté a nezverejnené. Za tie dlhé roky prežité v Litmanovej som bol svedkom množstva udalostí, postojov, polemík, vášní, stanovísk a vyjadrení na adresu oboch dievčat z Litmanovej a k zjaveniu Panny Márie. No vždy ma nanovo udivuje, s akou povrchnosťou niektorí ľudia dokazujú pravosť alebo nepravosť zjavení Panny Márie nielen na hore Zvir. Robia to často so slabou túžbou a bez vrúcneho volania vo svojom srdci: „Si to naozaj ty, moja Matka, ktorá sem prichádza?“ Veď aj dobré matky dneška sa vždy ozvú, keď ich deti volajú, hľadajú a potrebujú. A nemusia byť Pannou Máriou. Keď nevoláme alebo sa dokonca zatvárame v srdci pred Matkou a jej Otcom, nečudujme sa, že vyschýname. Ja som na Zvire volal a odpoveďou nebola moja ozvena. Zvir je pre mňa miestom pravdivého zjavenia. Dnes už nebývam v Litmanovej. Vďaka vám, môj Otec a moja Matka. Volám a prosím vás, neprestajne mi pomáhajte na ceste pokánia a obrátenia. Stále bijú hodiny milosrdenstva. Aj ty, milý čitateľ, nech sa nachádzaš kdekoľvek, máš dnes možnosť volať k Bohu a k našej Matke. Keď to bude úprimné, dostaneš zreteľnú odpoveď.
