BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: wikimedia.org)
Pri príležitosti 100. výročia narodenia sv. Jána Pavla II. (* 18. máj 1920) sa s vďakou spomína na mnohé požehnané úsilia tohto veľkého pápeža pre Cirkev i pre celý svet. V úvahách o vzťahu pôsobenia pápeža a Slovenska sa nedá obísť oblasť ochrany života a zdravotníctva, ktorá je v mnohom ohľade frontovou líniou, ako to nazýva jeho encyklika Evanjelium života, medzi „kultúrou života“ a „(pseudo)kultúrou smrti“.
Zápas o kultúru života vo všetkých jej aspektoch, ako aj osobitnú pozornosť a starostlivosť o chorých možno právom považovať za jednu z určujúcich charakteristík a obsahových oblastí jeho pontifikátu. Prejavovali sa v mnohorakej osobnej pozornosti voči chorým a postihnutým či lekárom a zdravotníkom, ako aj v priamom zaangažovaní pápeža v riešení aktuálnych problémov doby vrátane naliehavých otázok biomedicíny a bioetiky. Nemožno zabudnúť na založenie Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve a s ňou pôvodne spojenej Pápežskej akadémie za život. Na odštartovanie tradície medzinárodných dní chorých s každoročným osobitným posolstvom pápeža, v ktorej pokračujú obaja jeho nástupcovia. Na vydanie viacerých vieroučných a pastoračných dokumentov. Na odvážnu a účinnú aktivitu delegácií Apoštolskej stolice na vrcholných medzinárodných fórach, ktorá sa stala skutočnou „diplomaciou za život“. Na mnohé edukačné programy, činnosť kresťanstvom inšpirovaných organizácií a inštitúcií, konferencie, kongresy, pochody a iné aktivity za život či v prospech rodiny a tých najbiednejších z biednych. Na početné charitatívne diela, osobitne na projekty a programy na poli zdravotníctva.
Na niektorých aktivitách, ktoré osobitným spôsobom pôsobili v duchu týchto úsilí pápeža, malo možnosť sa svojím skromným dielom a príspevkom zúčastniť aj Slovensko. Uskutočňovalo sa to prostredníctvom obetavej činnosti okruhu angažovaných kresťanov, pôsobiacich v najrozličnejších oblastiach života spoločnosti. V medicíne, ošetrovateľstve a zdravotníctve, v kultúre, na poli charitatívnych diel, vo výučbe a poradenstve metód prirodzenej regulácie fertility, vo vzdelávaní na všetkých úrovniach školského systému, vo vede a rozličných druhoch umenia, v práve a legislatívnych iniciatívach, v komunálnej, regionálnej aj celoštátnej politike. Išlo o pomerne rozsiahlu, komplexnú oblasť aktivít, sčasti alebo úplne vykonávanú v skromnej, neokázalej skrytosti.
V súčasnosti sú mnohé aktivity a organizačné štruktúry pôsobiace v prospech ochrany ľudského života, rodiny a potrebnej pomoci, až po účasť v komunálnej či celoštátnej politike, na Slovensku už pomerne dobre etablované. Ich práca tak môže či mala by prinášať nemalý pozitívny vklad do života jednotlivcov, rodín aj celej spoločnosti. Na počiatku verejného, slobodného pôsobenia Cirkvi a angažovaných kresťanov v období po nežnej revolúcii (november 1989) však bolo treba temer všetko vytvárať a budovať „takmer z ničoho“. Aktivity a povzbudenia pápeža a mnohoraká konkrétna pomoc i podpora zo strany príslušných vatikánskych dikastérií, reholí alebo s Cirkvou spojených univerzít či medzinárodných mimovládnych, alebo charitatívnych organizácií zohrali v týchto samostatných slovenských úsiliach veľmi pozitívnu úlohu.
Na druhej strane možno uviesť, že Slovensko bolo v duchovnej aj intelektuálnej rovine na tieto závažné úlohy do istej miery pripravené, a to v dôsledku pozoruhodných odborných aj pastoračných aktivít „tajnej Cirkvi“. Išlo o pozornosť a aktivity v oblasti prirodzených metód regulácie fertility (tajné semináre a výučba) a ochrany života, prácu s mládežou, sledovanie diania v oblasti morálnej teológie, osobitne po Druhom vatikánskom koncile, ako aj v spojitosti s vývojom po publikovaní encykliky Pavla VI. Humanae vitae. Medzi rehoľnými kňazmi, vysvätenými tajne počas obdobia neslobody bolo viacero lekárov.
(pokračovanie v nasledujúcom čísle)
