BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: pexels.com)
Umelá inteligencia bola v minulom storočí vďačnou témou vedeckej fantastiky. V posledných desaťročiach sa však stala našou každodennou realitou. Rozpoznávanie tvárí a hlasu. Internetové prekladače a prehliadače. Personalizované reklamy. GPS navigácia. Autopilot v aute, dopravnom lietadle či v raketopláne. Vývoj liekov. Riadenie priemyselných procesov. Viaceré „apky“ v mobile.
Umelá inteligencia (UI) – alebo aj strojová inteligencia – je v rôznom stupni a formách súčasťou špeciálnych strojov. Na rozdiel od takzvanej prirodzenej ľudskej inteligencie inteligentné stroje získavajú a spracovávajú informácie zo svojho prostredia a následne realizujú zmysluplné postupy na dosiahnutie určitého cieľa. Rozvoj a využitie UI predstavuje skutočnú technologickú revolúciu. Má totiž potenciál ovplyvniť takmer všetky oblasti ľudského poznania i praxe, spôsob života a fungovanie ľudských spoločností. Už v súčasnosti významne zasahuje medziľudskú komunikáciu a vzťahy (deti a ich rodičia s mobilmi a tabletmi), rozhodovanie jednotlivého človeka aj ľudských spoločenstiev (personalizované informácie, ovplyvňovanie výsledkov volieb, manipulácie verejnej mienky).
UI prináša možnosť realizovať mnoho dobrého. Dokonca aj dosiaľ nemožného či nepredstaviteľného. Môže podporiť a znásobiť prirodzené schopnosti človeka. Už dnes umožňuje človeku vykonávať mnohé úlohy rýchlejšie, efektívnejšie a lepšie. Možnosti, ktoré UI prináša, sú aj zdrojom závažných kvalitatívnych zmien. Nielen v tom, ako sa mnohé veci dejú a robia či budú robiť. Ale aj v tom, ako sa vníma a chápe sama skutočnosť. Aký je význam vecí a činov. Ba dokonca, ako vníma a ako chápe už dnešný človek seba samého.
UI prináša mnohé zásadné otázky. Kde je hranica medzi človekom a strojom? Ako je to so slobodnou vôľou človeka? So zodpovednosťou za činy, postupy a rozhodnutia, pri ktorých sa uplatňuje UI? Nuž, zatiaľ je to vždy človek, ktorý ovláda a v konečnom dôsledku riadi aj inteligentný stroj. Človek určuje žiaduci smer a cieľ kozmickej lode – a naprogramovaná UI riadi potrebný manéver. Bohužiaľ, aj technológiu UI možno zneužiť. Už dnes pôsobí pri vedení vojenských operácií, navádzaní riadených striel, bombardovaní vojenských (alebo aj civilných) cieľov. Pomáha vyvíjať nové lieky, ale aj desivo účinné biologické zbrane.
Základnou etickou otázkou je, či UI a jej mnohoraké aplikácie budú dobrom pre človeka a ľudstvo. Pre našu súčasnosť, ale aj pre blízku či vzdialenú budúcnosť. Či sa stanú požehnaním, alebo apokalyptickým prekliatím. Etické otázky UI a ich riešenie budú hlboko ovplyvňovať vývoj ľudskej civilizácie, ba jej prežitie už v našom storočí. Životy konkrétnych ľudí, spoločenstiev, národov. Ide vskutku o globálne, celosvetové záležitosti. O život alebo o smrť.
Týmto novým etickým otázkam sa venovalo aj nedávne verejné zasadnutie Pápežskej akadémie za život (Vatikán, 26. – 28.02.2020) za účasti popredných odborníkov mnohých vedných disciplín z celého sveta. Prebiehalo pod titulom „Dobrý“ algoritmus? Umelá inteligencia. Etika. Zákon. Zdravie. Na záver podujatia podpísali vedúci predstavitelia IBM, Microsoftu, Svetovej organizácie OSN pre výživu a Pápežskej akadémie za život, za prítomnosti súčasného predsedu Európskeho parlamentu programový dokument pod názvom Rímska výzva za etiku umelej inteligencie. Vyzýva k širokej spolupráci všetkých zainteresovaných činiteľov. Výzva sa končí zoznamom etických základných princípov, ktoré by sa pri vývoji a využití UI mali zvlášť rešpektovať: 1. transparentnosť, 2. inkluzívnosť, 3. zodpovednosť, 4. nestrannosť, 5. spoľahlivosť, 6. bezpečnosť a súkromie.
UI bude človeka a ľudstvo sprevádzať už neustále. Jej rozvoj a využitie budú naisto prinášať nové etické otázky. Ich riešenie bude nielen veľmi zaujímavé, ale, ako sme naznačili, aj životne dôležité a potrebné. K niektorým z nich sa preto budeme podrobnejšie vracať aj na tomto mieste.
