BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: flickr.com)
Sú skryté v každej časti nášho tela. Pracujú za život. Ten náš. Opravujú a obnovujú pokazené. Regenerujú, dávajú rásť. Kmeňové bunky. Zázrak prírody a nádej i pomocník medicíny 21. storočia.
Ide o akoby stále mladé bunky. Sú určené na to, aby sa ďalšie bunky, ktoré vzniknú ich delením, znova a znova delili. Tie sa v každej ďalšej generácii o niečo viacej diferencujú, špecializujú. Napokon vytvoria zrelé, špecializované bunky daného tkaniva. V kostnej dreni tak vznikajú všetky nové krvinky. V pečeni zrelé pečeňové bunky (hepatocyty). Celá pečeň sa postupne vymení raz za mesiac. Sliznica čreva asi raz za päť dní. Kmeňové bunky zaisťujú opravy, regeneráciu všetkých tkanív tela nepretržitou náhradou poškodených či odumretých buniek.
Bunky rozlišujeme podľa schopnosti kmeňových buniek dať vznik rôznym typom ich diferencovaných „potomkov“. Totipotentné sú základom celého organizmu. Ide o oplodnené ľudské vajíčko a prvé bunky zárodku, čo vznikajú po jeho delení. Multipotentné dajú vznik rozličným bunkám toho istého tkaniva – napríklad krvotvorná všetkým krvinkám. Veľmi zaujímavým typom sú pluripotentné kmeňové bunky. Za vhodných podmienok z nich môžu vzniknúť bunky všetkých tkanív organizmu.
Iné rozdelenie kmeňových buniek je podľa toho, akým spôsobom sa získavajú. Multipotentné pochádzajú z krvi či tkanív dospelého človeka alebo plodu. Preto sa nazývajú aj adultné, ale tiež telové alebo somatické. Na výskum – ale dnes už aj na realizáciu niektorých spôsobov bunkovej liečby – ich možno získať napríklad z krvi, kostnej drene alebo tukového tkaniva pacienta. Totipotentné predstavujú živé ľudské zárodky (embryá). Dnes sa, bohužiaľ, na výskum vo veľkom počte zneužívajú nadpočetné ľudské zárodky počaté v skúmavke v rámci rôznych metód asistovanej reprodukcie („umelého oplodnenia“). Keď prestanú byť súčasťou reprodukčného plánu „rodičov“, tí sa rozhodnú darovať ich na výskum. Núka sa tu otázka: „Ako to len môžu (svojim deťom) urobiť?!“
Na vedecký výskum aj na očakávané liečebné využitie sú však najzaujímavejšie pluripotentné kmeňové bunky. Sú ešte akoby veľmi mladé, nediferencované. Podobné bunkám veľmi raného embrya. Bohužiaľ, nezriedka sa z neho získavajú, a to jeho úplnou deštrukciou. Našťastie, vyskytujú sa aj v kostnej dreni, zubnej pulpe, v pupočníkovej krvi a inde. Navyše, tieto kmeňové bunky možno pripraviť aj v laboratóriu, a to z akejkoľvek bunky ľudského tela. Diferencované somatické bunky sa rôznymi postupmi „preprogramujú“ tak, že akoby omladnú. Dôležité je, že nepochádzajú z ľudského zárodku. A možno ich „prinútiť“, pomocou rozličných laboratórnych zásahov, aby sa v príslušných tkanivách postarali o opravy poškodení, regeneráciu.
Bunková liečba, na ktorej rozvoji sa dnes intenzívne pracuje, predstavuje veľkú, no možno až prehnanú nádej na vyliečenie tých chorôb, kde dnešná medicína ešte stále ťahá za kratší koniec (cukrovky, degeneratívnych ochorení nervovej sústavy alebo kĺbových chrupiek). Už dnes sa v lekárskom prostredí hovorí o vzniku a dynamickom rozvoji celej novej oblasti – regeneratívnej medicíny.
Etické hodnotenie týchto nových možností bunkovej biológie a medicíny musí byť dôkladné, hlboko rozlišujúce i patrične opatrné. Ide nielen o výskumnú alebo liečebnú účinnosť takýchto postupov, ale aj o ich bezpečnosť, neškodnosť pre človeka, u ktorého sa použijú. Veľmi negatívne je, samozrejme, etické hodnotenie zneužitia, úmyselného usmrtenia živých ľudských zárodkov, ktoré sa pri získaní embryonálnych kmeňových buniek nenávratne zničia.
