Aneta Rabadová, učiteľka
Kiež by som počúvala. Hneď na prvé slovo. Kiežby som s nadšením vybehla, neváhala, nešpekulovala, či som dobre počula, či to volal moje meno, či naozaj volal: ,,Poď za mnou!” Na jednej strane ma ženie zvedavosť, čo nové ma pre mňa Boh pripravené, na druhej strane ma skúša moja sloboda, že môžem odmietnuť. On ma miluje za každých okolností. Najťažšie je uveriť práve tomu − bezpodmienečnej Láske.

Štefánia Čepová, koordinátorka laikov v rade pre mládež Košickej eparchie
Počujem hlas Pána, ktorý na mňa volá? Bežím k nemu, nepremýšľam veľa? Mám len jeden cieľ − byť s ním? Možno nie som anglický chrt, ktorý sa považuje za jedno z najrýchlejších plemien, určite sú rýchlejší odo mňa. Hlavou mi niekedy prejde tisíc argumentov, prečo nie ja, ale Pán volá mňa. O psoch je známe, že sú vernými priateľmi človeka, dôverujú svojmu majiteľovi, keď ho vidia, tešia sa z jeho prítomnosti a utekajú k nemu. Radosť zo stretnutia je nákazlivá pre všetkých naokolo. Prajem nám všetkým, aby sme sa vedeli úprimne tešiť z Pánovej prítomnosti a vždy k nemu s dôverou utekali.

Miroslav Dargaj, kňaz
Dnes je akási móda mať psíka doma v byte alebo dome. Vôbec ma neprekvapuje, keď už deti hovoria o psíkovi ako o najlepšom priateľovi človeka. Je to preto, lebo sa so zvieratkami hráme, kŕmime ich, dokonca ich obliekame do chladného počasia. No tento psík nám ukazuje, že najlepší priateľ človeka nie je zvieratko, ale Ježiš. Pes nás nemiluje, neumrel na kríži a nevstal z mŕtvych, ale Ježiš Kristus áno. On nám prejavil opravdivé priateľstvo. Priateľstvo je totiž vzťah medzi dvoma osobami disponujúcimi rozumom a slobodnou vôľou. Zvieratká ich nemajú, lebo nie sú stvorení na Boží obraz a podobu.