SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: i.mycdn.me)
Mnohé vzácne ikony, mozaiky a fresky sa nám po búrlivom ikonoboreckom období (726 – 843) nezachovali. Ale aj nasledujúce storočia prišli o vzácne pamiatky, ako sú aj dve divotvorné ikony Bohorodičky z Poľska a Ruska.
Ikona Bohorodičky z Cerkvi čestného Kríža (rus. Честнокрестная)
Názov je odvodený od drevenej cerkvi zasvätenej svätému Krížu v obci Hrubieszov (juhovýchodná časti Poľska), v Chelmskej oblasi a Lublinskom vojvodstve, kde sa ikona nachádzala. V 18. storočí boli v Hrubieszove dve cerkvi: Kríža a sv. Mikuláša. Cerkev svätého Kríža (Povýšenia sv. Kríža) bola drevená s kupolou a pozláteným krížom. V nej sa uchovávala divotvorná ikona pokrytá striebornou rizou a vzácnymi kameňmi. O jej zázračnej moci svedčilo množstvo drahocenných krížikov či retiazok s medailónmi visiacimi na ikone. Všetky predmety vďačného ľudu boli z ikony vzaté v roku 1786 z nariadenia vládnej moci habsburskej monarchie a boli speňažené pre potreby armády. Na ikone zostala len medená riza. Okolo roku 1830 bola stará drevená cerkev rozobratá a všetky vzácnosti boli prenesené do druhej cerkvi. Na prosby zbožných veriacich bol v cerkvi postavený bočný oltár zasvätený Povýšeniu sv. Kríža, kde bola umiestnená aj divotvorná ikona. Každoročne na sviatok Povýšenia sv. Kríža prichádzali veriaci vo veľkom počte do Cerkvi sv. Mikuláša, aby vzdali úctu starej divotvornej ikone. V roku 1888 na pamiatku slávenia deväťsto rokov od pokresťančenia Rusi bola pri cerkvi postavená malá útulná vykurovaná cerkev zasvätená sviatku Povýšenia sv. Kríža a vo svätyni umiestnená aj ikona Bohorodičky. V roku 1915 bola spoločne s utečencami evakuovaná do Ruska, kde sa informácie o nej strácajú. Liturgickú pamiatku slávi spoločne s Krížom 14. septembra.
Čimejevská ikona Bohorodičky (rus. Чимеевская)
Historicky sa spája s obcou Čimejevo v Kurganskej oblasti a Belozerskom rajóne na juhozápade Ruska. Je kópiou kazanskej ikony, kde je Božia Matka zobrazená s hlavou mierne naklonenou ku Kristovi, ktorý stojí zobrazený do výšky kolien.
Ikona sa zázračne zjavila v polovici 18. stor., keď podľa očitých svedkov plávala po rieke Nijap, prítoku Tobolu. V archívoch sa dochoval opis udalosti: „Na brehu rieky sa hrala skupina detí, ktoré zbadali v rieke tmavú dosku, ktorá neležala na vode ako bežné drevo, ale vertikálne stála a posúvala sa hore-dole po rieke. Keď sa doska dostala do vodného víru a otočila sa smerom, kde stáli deti, zostali ohromené z veľkých očí Bohorodičky, ktoré sa na ne dívali z ikony. Vystrašené utekali za kňazom a dospelými. Za krátky čas stáli na brehu všetci obyvatelia obce a s kňazom slávnostne preniesli ikonu do cerkvi. Zvesť o zázračnom zjavení sa veľmi rýchlo šírila. Zakrátko začali prichádzať pútnici z okolia, aby vzdali úctu zázračne zjavenej ikone Božej Matky.
5. novembra 1770 vypukol v drevenej cerkvi, v ktorej sa nachádzala aj ikona, požiar. Požiar zničil všetko, ale isté dieťa, ktoré sa prechádzalo po zhorenisku, zakoplo o niečo tvrdé. Keď rozhrabalo popol, zbadalo tvár Božej Matky. Keď ikonu vybrali a očistili, zistili, že ju oheň nepoškodil, akurát trocha stmavla a čiastočne bola opálená tvár Bohorodičky. Zachránená ikona bola ozdobená striebornou rizou so zlatými nimbami a drahocennými kameňmi. Preniesli ju do novopostavenej cerkvi zasvätenej kazanskej ikone Bohorodičky. V roku 1890 bola posvätená nová, ešte veľkolepejšia cerkev a na začiatku 20. stor. bola na brehu miesta zjavenia postavená neveľká drevená kaplnka.
17. júla 2002 bol v Čimejeve založený mužský monastier, v ktorom sa ikona nachádzala, no 3. júla tohto roka monastiersku cerkev zasiahol požiar, ktorý ikonu zničil.
Ikona bola namaľovaná pravdepodobne v 17. storočí v niektorej z dielní pôsobiacich v Toboľsku. Liturgickú pamiatku slávi 8. júla a 22. októbra.
