SLOVO NA ÚVOD (Juraj Gradoš)
Politická mapa Európskej únie zaznamenáva nárast dvoch politických skupín obyvateľstva – extrémistov a zelených. Čiže na jednej strane sa ľudia búria a sú nespokojní a na druhej začínajú myslieť (napíšem to, ako cítim) dopredu. Táto živná pôda založená na záchrane života na zemi po bezuzdnom konzume od konca 20. storočia je prajná mnohým názorom – od racionálnych po iracionálne. Od humánnych až po nehumánne. Stačí sa pozrieť na ponuku filmov, ktoré dnes odrážajú spoločenské nálady. Ľudstvo je mor, je parazit, ktorý zomrie tak či tak; otázka je, či zomrie aj jeho hostiteľ, zem – to je jedna z najčastejších myšlienok, ktoré sa tam objavujú. Toto sa však deje aj v reálnom svete. Stačí sa pozrieť na čínsku politiku jedného dieťaťa. A možno už nielen čínsku. Možno sa takýto plán rodí aj v mysliach iných politikov, ktorí vidia narastajúcu explóziu populácie v Afrike.
V kontexte týchto myšlienok sa neraz objavuje slovné spojenie „globálne otepľovanie“. Jedni hovoria, že je to prirodzený jav, iní v ňom vidia ruku človeka. A ako vždy, pravda bude asi niekde uprostred týchto extrémov. Zem naozaj mala doby globálneho otepľovania, ktoré sa skončili globálnym ochladením. Doby explózie životných foriem nasledované globálnym vymieraním druhov. Tieto fyzikálne procesy prebiehajú na zemi už vyše miliardy rokov. A možno naozaj sme dnes súčasťou jedného z nich. Ale nepomohli sme tomu tak trochu aj my? Neurýchlili sme jeho nástup a nezvýšili jeho intenzitu?
Odpovedzte si sami. Pozrite sa na život pred svetovou vojnou, na očakávania, bohatstvo, komfort, možnosti konzumu. A porovnajte to s dnešnými hodnotami. Podľa mňa vzrástli niekoľkonásobne. A pritom sa počet obyvateľov zeme od konca vojny strojnásobil. No zem je vždy jedna.
Čo s tým? Ako to zvrátiť? Zem má niečo, čo nikdy predtým nemala: svojho „parazita“ – nás. Môžeme niečo urobiť, môžeme urobiť veľa. Je to na nás. Nemusíme sa pritom pozabíjať – stačí urobiť niečo, k čomu nás povoláva Boh od prvej kapitoly Svätého písma. Byť hospodárom v jeho záhrade, jej záhradníkom. Byť tým, kto sa bude starať o zem, bude využívať jej dary a zároveň ju chrániť.
Jednoduchý spôsob, ako zmierniť či zastaviť, alebo dokonca zvrátiť globálne otepľovanie ponúkli vedci z univerzity v Zürichu. Tí navrhujú najlacnejšie a najúčinnejšie riešenie. Zemi by veľmi pomohlo, keby sme na planéte vysadili 1,2 bilióna stromov. Tie by zachytili z ovzdušia oxid uhličitý. Na to potrebujeme 1,7 miliardy hektárov pôdy. Všetko však je. Sú to prázdne pasienky či požiarmi a ľudskou činnosťou zničené veľké plochy pôdy. Ale aj dokonalý trávnik pri vašom dome. V Etiópii za jeden jediný deň vysadili 350 miliónov stromov a tohto roka ich chcú vysadiť 4 miliardy. Sadili jednoduchí ľudia aj premiér – všetci. Prečo sa nepridať? Prečo potrebujeme pokosiť pasienky i so semenáčmi? Prečo nevysadiť stromy tam, kde môžu rásť? Veď všetci dýchame ten istý vzduch a žijeme na tej istej zemi. Alebo nie?
