SLOVO NA TÉMU (Miriam Kuzárová; foto: gannett-cdn.com)

Počiatky kresťanstva sú nevyhnutne späté s Blízkym východom. V priebehu dvoch tisícročí kresťanské komunity v tejto kolíske veľkých monoteistických náboženstiev aktívne prispievali k rozvoju spoločnosti a budovaniu pokoja a mieru v regióne. Sýrska komunita stále hovorí a modlí sa po aramejsky – jazykom Ježiša. Kresťanská diaspóra zo Stredného východu rozšírila svoju kultúru po celom svete.

Boj o prežitie

Tieto starobylé kresťanské spoločenstvá v súčasnosti zápasia na Blízkom východe o svoje prežitie. Ich počty sa v ostatných rokoch dramaticky znížili a hrozí, že na niektorých miestach úplne zaniknú bez ohľadu na to, aké hlboké korene tam majú.

Kresťania a iné náboženské a etnické menšiny na Blízkom východe museli v ostatnom období znášať obrovské príkorie, tlaky, diskrimináciu, ba dokonca aj smrteľné prenasledovanie.

Toto však nie je len náboženská otázka, ide o otázku dodržiavania základných ľudských práv. Kým my kresťania považujeme tých, ktorí položia svoj život za svoju vieru, za mučeníkov, pre všetkých ľudí viery alebo bez viery sú obeťami najhorších porušení ľudských práv. Tieto ohavné zločiny si vyžadujú odpoveď nielen od kresťanov, ale od všetkých tých, ktorí zodpovedajú za harmonické budovanie spoločnosti.

Najviac prenasledovaní

Hoci mnohými otriasli najmä barbarstvá, ktorých sa dopustil tzv. ISIS na Blízkom východe, prenasledovanie pre vieru nie je fenoménom izolovaným len v tomto regióne. Správa o náboženskej slobode vo svete z roku 2018 z dielne pápežskej organizácie Pomoc trpiacej Cirkvi uviedla, že 38 z 196 krajín sveta nesie známky závažného porušovania náboženskej slobody. Približne 61 % svetovej populácie žije v krajinách, kde nie je rešpektovaná náboženská sloboda. Medzi nimi je takmer tristo miliónov kresťanov, ktorí žijú v krajine prenasledovania, podliehajú násiliu, zatknutiu a porušovaniu ľudských práv.

Priebežná správa osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženstva alebo viery uvádza zarážajúci výpočet foriem prenasledovania: nepretržité a otrasné porušovanie práv štátnych a neštátnych subjektov, ako sú napr. terorizmus, vigilantizmus, masové a individuálne vraždy, násilné deportácie, etnické čistky, znásilňovanie a únos žien a ich predaj do otroctva, ničenie a konfiškácia majetku, útoky proti konvertitom a tým, ktorí ich údajne vyvolali, ale aj právne predpisy proti odpadnutiu od viery a proti rúhaniu, a stigmatizácia inovercov ako neveriacich alebo heretikov.

Stručne povedané, tieto rozsiahle správy ukazujú, že útoky proti náboženským menšinám sú pomerne rozšírené. Kým takmer každá náboženská skupina zažíva určitý stupeň prenasledovania niekde vo svete, kresťania sú stále najviac prenasledovaní. Okrem toho došlo aj k nárastu antisemitských útokov a moslimovia čelia prenasledovaniu od fundamentalistických skupín, ktoré ich obviňujú, že sa nedržia správnej formy islamu.

Mnohé štáty sveta zareagovali na túto bezútešnú situáciu a krajiny ako Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Austrália, Kanada, Francúzsko, Maďarsko a USA prijali rezolúcie a ďalšie legislatívne akty s cieľom posilniť presadzovanie náboženskej slobody vo svete.

V živej pamäti

Slovensko, ktoré má ešte v živej pamäti prenasledovanie pre vieru zo strany štátnej moci, sa minulý rok tiež zaradilo medzi krajiny, ktoré náboženskú slobodu riešia aj na parlamentnej úrovni. Pod vedením predsedníčky parlamentného výboru NR SR pre ľudské práva Anny Verešovej bola zriadená komisia pre ochranu náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie. Parlamentná komisia prizvala k spolupráci viacerých odborníkov na túto tému a našou ambíciou je ešte v roku 2019 pripraviť Deklaráciu NR SR k ochrane náboženskej slobody a prenasledovaných pre náboženské presvedčenie s konkrétnymi krokmi, ktoré Slovensko v tejto oblasti v budúcnosti podnikne.

Európska únia
Európsky parlament vo viacerých správach upozorňoval na prípady väzňov náboženskej slobody vo svete (Peter Jašek, Asia Bibi, Andrew Brunson) a žiadal ich prepustenie. V januári 2019 prijal obrovskou väčšinou 576 hlasov uznesenie o náboženskej slobode, v ktorej požaduje, aby EÚ zintenzívnila svoju angažovanosť na pomoc všetkým prenasledovaným pre vieru vo svojich vonkajších politikách. Uznesenie tiež ocenilo prácu osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ, ktorým je v súčasnosti Ján Figeľ, a navrhlo posilniť jeho mandát. Prijatie uznesenia podporili v rámci platformy CitizenGO aj tisícky občanov zo Slovenska v celoeurópskej petícii, ktorá bola pred zasadnutím parlamentu v Štrasburgu symbolicky odovzdaná vedúcemu kandidátovi Európskej ľudovej strany Manfredovi Weberovi.

Vatikán

Sú to prvé lastovičky, ale pre zastavenie alarmujúceho a stále sa zvyšujúceho počtu prenasledovaných pre vieru však treba urobiť oveľa viac a zapojiť všetky sféry spoločnosti.

Svätý Otec pri mnohých svojich príhovoroch a stretnutiach, ale aj prostredníctvom stálej misie Svätej stolice pri OSN dôrazne odmieta stále sa zvyšujúce prenasledovanie pre vieru a pasivitu, s akou svet odpovedá na tieto barbarstvá. Ako prvý pápež zavítal aj na Arabský polostrov a spolu s vedúcou osobnosťou sunnitského islamu imámom Ahmadom Al-Tayyebom podpísal spoločnú Deklaráciu o ľudskom bratstve pre svetový mier a život, ktorý rieši túto problematiku.

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zosumarizovať početné vyjadrenia Svätej stolice a načrtnúť štyri základné kroky, ktoré s Božou pomocou treba realizovať pri pomoci prenasledovaným pre vieru:

Konať

Treba konať. Nedávne príklady krutosti voči kresťanom a ďalším náboženským menšinám musia zatriasť svedomím medzinárodného spoločenstva a vytrhnúť ich z akejkoľvek letargie.

Musíme zvýšiť povedomie o humanitárnych krízach a veľkoryso reagovať. Podobne, pokiaľ ide o situáciu na Blízkom východe, treba vytvoriť podmienky pre náboženské a etnické menšiny, aby sa mohli vrátiť, odkiaľ pochádzajú, a žiť tam dôstojne a bezpečne. Na to nestačí obnoviť obydlia, čo je kľúčový krok, ako sa to deje v rôznych mestách Ninivskej planiny vďaka štedrosti charitatívnych organizácií, ako je pápežská nadácia Pomoc Cirkvi v núdzi, Caritas alebo CitizenGO. Treba tiež obnoviť základy mierového spolunažívania v regióne.

Právny štát

Kľúčom k ochrane kresťanov a ďalších náboženských alebo etnických menšín pred prenasledovaním je plné dodržiavanie zásad právneho štátu a úplná rovnosť všetkých pred zákonom bez ohľadu na náboženské, rasové alebo etnické rozdiely. Zákon musí rovnako a jednoznačne zaručiť ľudské práva každého občana, medzi ktoré patrí právo na slobodu náboženského vyznania a svedomia, ktoré zahŕňa právo slobodne meniť náboženstvo bez toho, aby bol diskriminovaný alebo mu hrozila smrť. Dokonca aj tam, kde zákon priznáva osobitné postavenie určitému náboženstvu, musí byť uznané a obhajované právo všetkých občanov a náboženských spoločenstiev na slobodu náboženského vyznania, inak nie je spravodlivým právom.

Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá minulý rok slávila už svoje 70. výročie, uvádza, že „všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo bez akejkoľvek diskriminácie na rovnakú ochranu práva“ (čl. 7). Zaručuje slobodu myslenia, svedomia a náboženstva (článok 18). Tieto základné slobody sa musia vzťahovať na všetky národy v každom kúte sveta. Rovnosť pre všetkých pred zákonom musí byť základným prvkom v našom obhajovaní v prospech prenasledovaných kresťanov a iných náboženských a etnických menšín – všetkých ľudí – na Blízkom východe.

Vzdelávanie

Kľúčom k prevencii radikalizácie, ktorá vedie k extrémizmu, prenasledovaniu pre vieru a terorizmu, je výchova a dobré vzdelanie vo všeobecnosti, a najmä solídna náboženská výchova. Spoločnosť žne, čo zaseje. Je dôležité, aby výučba v školách, z kazateľníc a cez internet nepodnecovala extrémistickú radikalizáciu, ale dialóg, rešpektovanie druhých a zmierenie.

V dôležitej prednáške na univerzite v Al-Azhare v Káhire Svätý Otec František zdôraznil, že vzdelanie v „úprimnej otvorenosti a úprimnom dialógu s ostatnými, uznávajúc ich práva a základné slobody, najmä náboženskú slobodu, predstavuje tú najlepšiu cestu pre spoločné budovanie budúcnosti“.

Medzináboženský dialóg

Existuje naliehavá potreba účinného medzináboženského dialógu ako protijedu proti fundamentalizmu s cieľom spochybňovať úzkoprsý výklad náboženských textov, ktoré démonizujú alebo dehumanizujú tých, ktorí vyznávajú inú vieru. Efektívny medzináboženský dialóg môže a mal by ukazovať paradigmu pre politické a medziľudské rozhovory potrebné na spoločenskú harmóniu.

Náboženskí vodcovia majú zároveň vážnu a konkrétnu zodpovednosť konfrontovať a odsúdiť zneužívanie náboženskej viery a sentimentu na ospravedlnenie terorizmu a násilia voči veriacim iných náboženstiev. Musia neustále tvrdiť, že nikto nemôže spravodlivo zabiť nevinného v Božom mene. Ako povedal Svätý Otec v Egypte a predtým v Albánsku a v mnohých iných prostrediach, musíme zdôrazňovať pevné a jasné nie každej forme násilia, pomsty a nenávisti, ktorá sa vykonáva v mene náboženstva alebo v Božom mene.

Svätý Otec okrem „mučeníctva v krvi“ v krajinách, kde sú prenasledovaní a zabíjaní pre vieru, upozorňuje aj na znepokojujúci trend, keď kresťania v demokratických krajinách, ktoré sa snažia jemnejšie potlačiť náboženskú slobodu aj takzvaným „bielym mučeníctvom“. Toto porušovanie náboženskej slobody v sekulárnych spoločnostiach podľa neho pramení zo „znecitliveného ľudského svedomia, dištancovania sa od náboženských hodnôt a prevládajúceho individualizmu sprevádzaného materialistickými filozofiami“, ktoré podkopávajú ľudskú dôstojnosť tým, že ignorujú duchovnú podstatu ľudskej osoby a neuznávajú právo konať podľa svojho svedomia.

Ochrana náboženskej slobody je nevyhnutnosťou dňa a povinnosťou všetkých zúčastnených. Výstižne to zhrnul emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojom posolstve na Svetový deň mieru v roku 2011. „Náboženská sloboda vyjadruje, čo je jedinečné pre ľudskú osobu, pretože nám umožňuje nasmerovať náš osobný a spoločenský život k Bohu, v ktorého svetle dokážeme naplno pochopiť svoju identitu, zmysel i cieľ. Popierať alebo svojvoľne obmedzovať túto slobodu značí mať redukovanú predstavu o ľudskej osobe. Zahmlievať verejnú úlohu náboženstva značí vytvárať nespravodlivú spoločnosť, ktorá nezodpovedá pravej povahe ľudskej bytosti a ktorá neumožňuje nastolenie autentického a trvalého pokoja celej ľudskej rodiny. Preto vyzývam mužov i ženy dobrej vôle, aby obnovili svoje úsilie vybudovať svet, kde budú môcť všetci slobodne vyznávať svoje náboženstvo a svoju vieru, a kde budú môcť prežívať svoju lásku k Bohu celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (porov. Mt 22, 37)