BIBLIA (Martina Diheneščíková) Bola manželkou, matkou, prorokyňou a jedinou sudkyňou v Izraeli. Biblia sa o nej zmieňuje v štvrtej a piatej kapitole starozákonnej Knihy sudcov. Spolu so sudcom Barakom a ženou menom Jahel porazili nepriateľa Božieho ľudu.
Sudcovia
Po Jozueho smrti sa dobývanie Kanaánu a obsadzovanie území vybojúvalo namáhavo a postupne. Chýbala vedúca osobnosť. „V tých dňoch nebolo kráľa v Izraeli. Každý robil, čo sa mu ľúbilo.“ Preto Pán vzbudzoval sudcov.
Sudca (po hebr. šafat) má špecifický význam. Bola to vyvolená charizmatická osoba, obdarená Božím duchom a vodcovskými schopnosťami, ktorá dostala od Pána poslanie oslobodiť niektorý izraelský kmeň spod nadvlády nepriateľov. Sudca sa často nazýva aj osloboditeľ. Nemal autoritu kráľa, jeho funkcia bola dočasná, neprenášala sa dedične ani sa nezískavala voľbou ľudu. Vykonával aj sudcovský úrad v pravom zmysle slova, ale to bola druhotná činnosť. Po víťazstve nad nepriateľmi sa sudca tešil veľkej úcte, čo mu umožňovalo viesť ľudí k vernejšiemu zachovávaniu zákona a zmluvy s Bohom.
Debora – známa prorokyňa a sudkyňa
Debora bola prorokyňa, Lapidotova manželka. Sedávala pod palmou medzi Ramou a Betelom na Efraimskom pohorí a synovia Izraela prichádzali k nej na súd. Meno Debhórá znamená včela. Včely sú známe usilovnosťou, ale aj tým, že tvoria vzácny produkt – med. Aj žalmista prirovnáva Pánove výroky k sladkosti medu. Debora ako prorokyňa hovorila Božie slovo. Keď Izrael páchal hriech, Pán ich vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jabina. Jeho vojvodca Sisara ich dvadsať rokov utláčal. Izrael v pokání volal k Pánovi a on ho vypočul. Debora zavolala Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: „Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov! Jabinovho vojvodcu Sisaru ti s jeho vozmi a zástupmi privediem k potoku Kišon a dám ti ho do ruky.“ Barak neodporoval, svoju poslušnosť Bohu však podmienil: „Ak pôjdeš ty so mnou, pôjdem aj ja, ale ak ty nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ Jej odpoveď bola zároveň aj pokarhaním: „Pravdaže pôjdem s tebou, ale sláva z výpravy, na ktorú sa vyberáš, nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“
A tak odišla spolu s Barakom a mužmi. Keď Sisarovi oznámili, že Barak vytiahol na vrch Tábor, zvolal všetkých deväťsto železných bojových vozov a mužstvo k potoku Kišon. Debora naďalej posmeľuje Baraka: „Hor sa! Lebo toto je deň, keď Pán vydá Sisaru do tvojej ruky. Či nepôjde sám Pán pred tebou?“ Keď zostúpili z Tábora, Pán uviedol do zmätku vojsko Sisaru. Potok Kišon sa rozvodnil a železné vozy v ňom uviazli. Celé vojsko padlo. Sisara peši utekal z bojiska, aby sa zachránil.
Je zrejmé, že doba sudcov bola temným obdobím v histórii Izraela. Izaiáš hovorí, že vláda ženy je znakom úpadku, nie oslobodenia (Iz 3, 12). Debora ako sudkyňa nezaisťovala vojenské vyslobodenie z rúk utláčateľa. Súdila v tom zmysle, že poskytovala duchovné usmernenia alebo vynášala rozhodnutia v súdnych sporoch. Jej služba však nenarúšala jej domáce povinnosti manželky a matky, pretože ľudia prichádzali za ňou pod palmu.
Jahel – neznáma odvážna beduínka
Jahel bola manželkou Kenejca Hebera. Kenejci neboli Izraeliti, ale boli Mojžišovi príbuzní. Medzi kráľom Jabinom a Kenejcami bol mier. Keď Sisara na úteku dobehol k jej stanu, Jahel mu vyšla v ústrety a povedala: „Vojdi, môj pane, vojdi ku mne! Neboj sa!“ Keď vošiel, zakryla ho prikrývkou. A keď si prosil napiť sa vody, podala mu mlieko. Púštne kmene poznali okrem pokrvného príbuzenstva aj pomliečne príbuzenstvo. Keď mu Jahel ponúkla mlieko, mohol sa domnievať, že ho berie ako svoju rodinu. Potom jej povedal: „Postav sa ku vchodu do stanu! Keď niekto príde a opýta sa ťa: ,Je tu voľakto?‘, odpovieš: ,Nie je!‘“ Sisara, premožený únavou a pohostinnosťou, zaspal s pocitom bezpečia. Náhle však dej naberá iný smer. Jahel zobrala do rúk stanový kolík a kladivo a počas spánku vrazila Sisarovi do slúch kolík tak, že prenikol až do zeme.
Keď Barak prenasledoval Sisaru, Jahel mu vyšla v ústrety: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Sisara ležal mŕtvy v jej stane. Takto Boh uponížil kanaánskeho kráľa Jabina. Boh si s obľubou vyberá najslabších, aby porazil nepriateľov Božieho ľudu, lebo „čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných, čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval“ (1 Kor 1, 27 – 29).
Podobne ako Rachab ani Jahel nebola Židovka. Mala však vieru v Boha Izraela. Keď prišla príležitosť, konala bez váhania v jeho prospech. Je síce pravda, že sa dopustila klamstva, lesti a vraždy, ale jej správanie nemožno hodnotiť podľa zásad kresťanskej morálky. Konala v presvedčení, že zbaví národ veľkého nepriateľa.
A kto je naším Sisarom? Často je to aj náš stále sa opakujúci hriech, ktorý nás roky utláča. Ak ho pridlho schovávame pod prikrývku v stane svojho srdca, stane sa neresťou. K hriechu treba zaujať radikálne stanovisko už pri zárodku, keď sa ešte len rodí v našej mysli. Bez milosti ho zahubiť kolíkom pokánia a kladivom čnosti.
Deborina pieseň
Pieseň je považovaná za jednu z najstarších a najkrajších ukážok hebrejskej poézie. V piatej kapitole Debora opísala udalosti ako očitý svedok formou zdramatizovanej výpovede, zatiaľ čo v štvrtej kapitole sú tieto udalosti opísané formou prózy.
Debora v chválospeve oslavuje statočných mužov, ktorí reagovali na Barakovu výzvu a vyrazili bojovať. Chváli Boha ako najväčšieho bojovníka, ktorý im napriek presile daroval zázračné víťazstvo. Debora nechcela bojovať, touto úlohou poverila Baraka. Do Kadesa išla len na jeho žiadosť. Pri Debore sa ani raz nepoužíva sloveso yasa = zachrániť. Vysloboditeľom sa stal Barak. Jeho meno sa spomína aj v Liste Hebrejom (11, 32 – 33): „Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a prorokoch, ktorí vierou dobýjali kráľovstvá…“ Chýbala mu síce odvaha a poslušnosť, ale s Deborinou pomocou naplnil Božiu vôľu. Keď mal ísť bojovať sám, nechcel ísť bez Debory. A hoci vedel, že Sisara padne rukou ženy, on sám sa pokúšal zabiť ho. Pre muža je ponižujúce, ak je porazený či pokorený ženou. Keď chýbajú muži, Boh niekedy dovolí, aby ženy mužov zastúpili, ale nie aby ich nahradili. Ale aj zastúpenie má svoje obmedzenia. Ženy neboli nikdy pomazávané za kráľov, kňazov, sudcov či apoštolov. Aj prorokyňami boli len zriedkavo.
Veľkosť Debory spočíva v tom, že využívala svoju silu, aby posilňovala mužov ako vodcov a ochrancov, aby bol Boh oslávený a národ oslobodený. Inak by nepovzbudzovala Baraka, aby sa chopil svojej úlohy. Vo svojej piesni by neoslavovala úspechy mužov, ale svoje vlastné. V Liste Hebrejom by nebolo zapísané Barakovo meno, ale jej. Nič z toho však nikdy nebolo jej cieľom. Samu seba nedefinuje ako sudkyňu alebo prorokyňu, ale ako matku, ktorej ide o dobro Božích detí celého národa: „Zmizol vodca v Izraeli, zmizol, dokiaľ som nepovstala ja, Debora, nepovstala sťa matka v Izraeli.“ Za svojho rovnocenného súpera nepovažuje ani Baraka, ani Siseru, ale Siserovu matku. Zatiaľ čo ona schvaľuje lúpeže a hanobenie dievčat a spoliehajúc sa na ľudskú silu ani nepočíta s možnosťou porážky, Debora je čnostná žena, ktorá chce oslavovať Boha životom podľa Božích princípov.
Debora povstala ako matka. Cez ňu prišiel začiatok vyslobodenia. Ženy niekedy iniciujú veľké udalosti, ale tými dverami, ktoré ženy otvoria, musia prejsť muži, aby dokonali Božie dielo. Nie je to protirečenie, ale princíp vzájomnej závislosti, o ktorej hovorí sv. Pavol: „Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom. Pravda, v Pánovi nie je ani žena bez muža ani muž bez ženy, lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu, a všetko je z Boha.“ (1 Kor 11, 8 – 12)
Ak chce žena mužovi vládnuť a rozkazovať, mať ho pod papučou, neprinesie to požehnanie nikomu. Ak však žena dopomáha a povzbudzuje muža, aby plnil Božiu vôľu, a nedegraduje jeho mužskú autoritu, prináša to požehnanie aj ďalším ľuďom. Je však nutné, aby muž našiel v sebe aspoň toľko pokory a odvahy, akú mal Barak.
Treba si všimnúť aj skutočnosť, že Debora a Jahel vôbec nevnímajú jedna druhú ako konkurenciu. Žena zvykne žiarliť na inú ženu, pokiaľ ju nejakým spôsobom prevyšuje. Debora bola „mediálne“ známou ženou v Izraeli, zatiaľ čo Jahel bola úplne neznáma žena z púšte. A práve tej najobyčajnejšej žene dal Pán milosť poraziť najmocnejšieho nepriateľa. Debora to vedela, no nesnažila sa uchmatnúť slávu inej ženy pre seba. Práve naopak. Vo svojej piesni žehná Jahel nad všetky ženy v stane. Skutočné Božie ženy nepociťujú závisť jedna voči druhej. Vedia, že obidve bojujú za Boha v tom istom tíme, každá jedinečným a nenahraditeľným spôsobom. Možno nie sú mediálnymi hviezdami a nezdieľajú na sociálnych sieťach luxusné dovolenky, najnovšie šperky či drahý kabriolet. Ich zdieľanie však presahuje hranice večnosti. Zdieľajú totiž to, čo pre ne robí ich Boh. Toto sú skutočné hviezdy, ktoré nikdy nezhasnú. Ich mená sú zapísané v nebi. Milujúce manželky a matky, ktoré každý deň bojujú za svojich mužov, synov či dcéry v neustálych modlitbách a obetách.
Predobrazy Márie
Debora a Jahel sú krásnymi predobrazmi Márie, našej nebeskej Matky. V chráme Hagia Sion v Jeruzaleme je nad sochou zosnulej Bohorodičky mozaikou zobrazených šesť starozákonných žien. Aj Jahel je jednou z nich. Drží v rukách stanový kolík a kladivo. Tak ako Jahel prerazila hlavu Sisarovi, tak Mária prerazila hlavu diablovi, nepriateľovi Božieho ľudu. Už počatím bez akejkoľvek škvrny dedičného hriechu, kolíkom pokory a kladivom poslušnosti. Jahel bola neznámou púštnou beduínkou, ktorá povedala áno Bohu Izraela. Aj Mária bola jednoduchým dievčaťom z Nazareta, ktoré povedalo Bohu fiat. Jahel je požehnaná nad všetky ženy v stane. Aj Mária je požehnaná nad všetky ženy sveta.
Debora – Máriin predobraz povstala ako matka. Cez ňu prišiel začiatok vyslobodenia Izraela. Aj cez Máriu prišiel začiatok vyslobodenia z otroctva hriechu, pretože sa stala matkou Mesiáša. Debora chápe samu seba ako matku v Izraeli a Mária je nebeskou Matkou, ktorá sa prihovára za záchranu svojich detí. Debora bola verejne známa. Aj Mária je po nanebovzatí v Cirkvi verejne známa a uctievaná. Ale tak ako Debora nikdy nemala v úmysle nahradiť Baraka, ani Mária nikdy nechce nahradiť ani degradovať svojho Syna Ježiša Krista. Debora povzbudzovala mužov, aby plnili Božiu vôľu. Mária nás všetkých povzbudzuje plniť vôľu jej Syna: „Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2, 5b) Ona najlepšie vie, že Ježiš je jediný Spasiteľ a Osloboditeľ, ktorý pre nás vybojoval zasľúbenú zem – nebo.
