PREDSTAVUJEME (Andrej Škoviera) Inšpirácia u susedov
Na začiatku 17. storočia na žiadosť grófa Juraja Drugeta prišiel biskup Atanáz Krupecký z Przemyšľa, teda z územia, kde sa už uplatnila Brestská únia (1596). Pomerne dlho pôsobil medzi východnými kresťanmi na drugetovskom panstve, pričom asi päťdesiat kňazov získal pre myšlienku únie. Uvádza, že mali jedinú podmienku, aby smeli konať bohoslužby v byzantskom obrade.
S jeho pôsobením sa viaže aj významný pokus o obnovenie jednoty v roku 1614, teda necelých osemnásť rokov po uzatvorení Brestskej únie. Na sviatok Zostúpenia Svätého Ducha sa v Krásnom Brode konala odpustová slávnosť, pri ktorej mal byť posvätený nový monastiersky chrám. Pri tejto príležitosti mala byť vyhlásená aj únia s Rímskou cirkvou, ale odporcovia únie pobúrili ľud a prišlo k násilnému stretu, pri ktorom biskup A. Krupecký skoro prišiel o život. Drugetovskí vojaci vzburu potlačili, ale k zjednoteniu neprišlo. Zdá sa, že A. Krupecký spolu s Jurajom III. Drugetom jednoducho chceli aplikovať Brestskú úniu na území Drugetovcov bez nejakého ďalšieho rozsiahlejšieho vyjednávania.

Personálne únie
Ďalšie obdobie možno označiť ako obdobie personálnych (osobných) únií. Išlo o taký model jednoty, aplikovaný napríklad v Osmanskej ríši, kde osobné zjednotenie biskupa akoby zaručovalo jednotu celej eparchie s Rímskou cirkvou. Mukačevský biskup Ján Gregorovič (1627 – 1633) udržiaval kontakt s gréckokatolíckym kyjevským metropolitom Veliaminom Rutským, k únii však pravdepodobne ešte nepristúpil, alebo iba tajne (pro foro interno).
Jeho nástupca Bazil Tarasovič (1634 – 1651) bol z Mukačeva Jurajom I. Rákocim vyhnaný pre svoje prounijné zmýšľanie. Tarasovič v roku 1642 zložil vo Viedni vyznanie katolíckej viery a utiahol sa na východné Slovensko. Keď však toto územie v roku 1643 dobyli protihabsburskí povstalci, Tarasoviča uväznili. Ten nakoniec pod nátlakom svoje katolícke vyznanie odvolal, pravdepodobne aj preto, aby zabránil prevzatiu biskupského stolca kalvínsky orientovanému kňazovi Jánovi Juskovi. Sám Tarasovič pred svojou smrťou v roku 1651 navrhol za svojho nástupcu baziliána Petra Partenija Petroviča, hlavného aktéra Užhorodskej únie. Aj z toho vidno, že bol zjednoteniu stále priaznivo naklonený.

Dva pohľady na stretnutie v Užhorode
Na sviatok sv. Juraja (24. apríla) 1646 sa v kostole Užhorodského zámku zhromaždilo šesťdesiattri východných kňazov (asi desatina z celkového počtu vyše šesťsto kňazov eparchie), jágerský rímskokatolícky biskup Juraj Jakušič a dvaja gréckokatolícki baziliáni Peter Partenij Petrovič a Gabriel Kosovický. O stretnutí máme dva písomné dokumenty, ktoré si navzájom značne protirečia. Prvý, objavený len minulý rok, bol podpísaný priamo na mieste. Je prakticky deklaráciou poslušnosti a bezvýhradného podriadenia sa latinskému biskupovi a zrieknutia sa vlastného biskupa. Pripravil ho niekto z okruhu biskupa Jakušiča zrejme ešte pred stretnutím. Druhý spísali gréckokatolícki kňazi v roku 1652 ako list rímskemu pápežovi Inocentovi X. Ten, naopak, hovorí, že východní kňazi si na stretnutí dali tri podmienky na prijatie únie – zachovanie obradu, zachovanie práva voľby vlastného biskupa a napokon sociálne zrovnoprávnenie východných kňazov s latinskými. Tieto podmienky biskup Jakušič údajne prijal.

Rozhodujúca voľba
Mnísi a kňazi, ktorí sa v roku 1651 zišli v Mukačeve, zvolili veľkou väčšinou (370 hlasov z asi 400 prítomných) za nového biskupa Petra Partenija Petroviča, veľkého horliteľa za obnovenie jednoty. Práve tu sa prejavila jasná vôľa väčšiny po jednote.
Celkovo možno konštatovať, že obnovenie jednoty bol pomerne zložitý a dlhotrvajúci proces, na ktorého počiatku bola prozelytizácia (preťahovanie veriacich) a zavŕšila ho dohoda v Užhorode a voľba nového mukačevského biskupa.